2.4.2018 18:41

Ahoj človek, čo robíš?!

Tento text je krátke zamyslenie nad filmom Samsara. Chcela by som upozorniť na problémy, ktoré sú tu aj kvôli nám pomocou geniálneho snímku Rona Frickeho.

Film Samsara je po Chronose a Barake v poradí tretím autorským filmom, na ktorom sa podieľal Ron Fricke nie len ako kameraman, ale zasadol si aj na režijnú stoličku. Predtým sme sa s jeho geniálnymi zábermi, kde každý jeden pôsobí ako kompozične dokonalá a emocionálne silná fotka mohli stretnúť už v poetickom dokumentárnom filme, Godfreya Reggia Koyaanisqatsi, založenom na podobnom formotvornom princípe.

Jedná sa teda o poeticko- hudobný dokumentárny film zobrazujúci problémy dnešného sveta. Natáčal sa v 25 krajinách a približuje nám rôzne kultúrne pamiatky, zvyky, čistú prírodu v kontraste so zásahom človeka. Kontrast, presne to by som charakterizovala ako hlavný prvok tohoto dokumentu. Na jednej strane vidíme dlhé zábery hôr, krajín, zábery plné odtieňov zelenej a na druhej strane čisto techno architektonické stavby, preplnené rušné ulice miest. Vidíme kmene, ktoré si pokojne nažívajú v lone prírody a zároveň akýsi záber šialenstva muža v kancelárii. Luxusné domy bohatých ľudí a ľudí žijúcich v osadách.

Uvodná sekvencia sa nesie v záberoch vyvolávajúcich až tranz mysle. Postupne sa začnú objavovať snímky prírody, s rôznymi chátrajúcimi umelými predmetmi, až sa priamo dostaneme ku spracovaniu odpadu, čo je jedným z najdôležitejších problémom, ktorý je potrebné riešiť.

Tak isto sa časť dokumentu sústredí priamo na človeka. Obezita. Človek po vojne s trvalými následkami. Tak isto film disponuje množstvom metafor. Ženy moslimky stojace vedľa plagátu polonahých mužov. Rovnako treba upozorniť aj na vytváranie významov pomocou strihu. Dievča na plastickej operácii- strih- bábkové figuríny.

Slúžia stroje ľudom alebo ľudia strojom? Ľudia sú stroje! Stávajú sa z nás mechanizmy, bez schopnosti vlastného názoru. Vidíme spracovanie zvierat veľkochovu, vyrábanie žehličiek v továrni, kde stovky ľudí vykonáva mechanickú nezáživnú prácu.

Na záver sa dostaneme až k militarizácii svetového hospodárstva a problémom samotnej vojny. Nie je toho veľa na 102 minút? Rozumiem ľudom, ktorý očakávali skôr konkrétnejšie zameranie na menšie množstvo tém a možno ich rozobratie do hĺbky. Na druhej strane možno práve tým získava tento dokument silu reči, keďže autor nevnucuje svoj názor. Chce nám len objektívne ukázať problémy sveta a na druhej strane krásu nepoškvrnených oblastí. Necháva nás, aby sme sa sami zamysleli a urobili si vlastný názor.

Rozumiem aj tomu, že nie v každom jedincovi nastúpia neutíchajúce výčitky svedomia hneď po zhliadnutí. V takom prípade má divák možnosť získať aspoň vizuálny zážitok, ktorý je pri tomto dokumente priam istý. Okrem dokonalej priam fotografickej kompozície nás pohltia aj žiarivé farby. Najväčším mínusom je však hudba. Kde u Godfreya Reggia nás v celej trilógii Qatsi sprevádza geniálny soundtrack Philipa Glassa, tu tá hudobná zložka nudila, občas aj absentovala. Ešte šťastie, že to zachraňuje dokonalý vizuál.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Twnpks pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.