Najkrajšie španielské pláže? Ja v tom mám jasno!

Ak sa ma spýtaš, kde sú najkrajšie pláže Španielska, pošlem ťa do Portugalska.

Konečne prekračujeme hranice Portugalska a mierime rovno na pobrežie s údajne najkrajšími plážami, Algarve. Ubytovanie sme si zobrali cez Airbnb v malej dedinke Alvor, ktoré leží medzi väčšími mestami Portimao a Lagos.

ALVOR

Vchádzame do ALVORU, ktorý má len niečo cez 6000 obyvateľov a všade počujeme anglicky a nemecky hovoriacich turistov. Vonkajšie teploty sa šplhajú na stálych 43°C a my nechápeme.

Ani domáci nechápu. Ešte tri dni dozadu museli večer nosiť tenké bundy a teraz sa varia vo vlastnej šťave. Toto horúce počasie spôsobuje niekoľko masívnych požiarov a sanitky s hasičmi je počuť častejšie ako by mi bolo milé.

Ubytujeme sa a s veľkou radosťou zisťujeme, že nemáme klimatizáciu. Frajer konečne neotravuje s CHURROS. Kupujeme nanuky.

Smrti uvarením sa snažíme vyhnúť a vyberieme sa na pláž- Praia do Alvor, ktorá pochopiteľne praská vo švíkoch. Naša utopistická predstava, že tu bude menej ľudí sa nekoná a tak sa smutní hádžeme do oceánu medzi anglické a nemecké deti.

Podvečer, keď teplota klesne na príjemných 34 stupňov, sa vyberáme preskúmať maličký prístav a vyzerá to tak, že prvýkrát po 3 mesiacoch zažijeme dážď. Až potom si uvedomujeme, že neprší voda, ale popol a tie mraky nie sú mraky ale dym z polí, ktoré nevydržali tak extrémne teploty .(Fotky sú absolútne bez úprav, zvláštnu farbu majú práve vďaka požiarom).

Po prechádzke frajer zbabelo utečie "akože pracovať", do Portimaa ale ja viem, že skutočným dôvodom jeho pracovného nasadenia je funkčná klimatizácia v Kasíne.

Zaspávam utopená vo vlastnom pote a s jasným záverom: Muži sú zbabelci. . .

Ďalší deň sa budím do veterného rána a a s nádejou otváram okno. Ovalí ma horúci vzduch a po zvyšok dňa mám pocit, že stojím pod horúcim fénom. Zvyšné dni v tejto maličkej dedinke mi splývajú a sú plné potu, oceánu, potu, nánukov, potu a snahy nájsť kúsok zasľúbenej, klimatizovanej zeme.

Asi najväčším highlightom bola pre mňa návšteva portugalskej reštaurácie Caniço, ktorá je vbudovaná do skaly a dá sa tam dostať len výťahom. Pod ňou sa nachádza malá uzatvorená pláž.

Tam som prvýkrát ochutnala kraba, ktorý mi spôsoboval značné problémy, keďže v reštaurácii si očividne myslia, že si ho musíš zaslúžiť a vydolovať ho nejakým spôsobom z panciera, za pomoci divných nástrojov, ktorými sa podľa mňa dá plnohodnotne operovať....

Tiež sme tam ochutnali typické portugalské jedlo- CATAPLANA (fotka je z internetu, to čo som odfotila je nepublikovateľné...), čo je niečo na spôsob španielského rizota PAELLA, s tým rozdielom, že v CATAPLANE nie je ryža, ale iba dary mora a zemiaky. (Za absolútny strop večera považujem kožené stoličky, na ktorých som sa tak kvalitne spotila, že to vyzeralo, akoby som mala vážny problém s inkontinenciou).

Večer sme ukončili potiaci sa na pláži s vínom v ruke a spolu s ďalšími ľuďmi sme si vychutnávali hučanie Atlantiku (nie, oceán nešumí, oceán hučí. . .).

Portugalsko:

- Stále sa zamýšľam nad tým, ako je to možné, že Portugalsko nie je vysoko turistická destinácia. Chápem, že ho zatienilo Španielsko, ale prečo? Veľa ľudí má predsudky voči studenému Atlantickému Oceánu.

Paradoxom, že v Marbelle som sa kvôli špinavému moru a škaredému vstupu ešte ani raz nekúpala a svoje prvé tohtoročné kúpanie som absolvovala práve v Portugalsku ešte v Máji.

- Pláže sú tu nádherné, pieskové, s úžasným vstupom, voda čistá, priezračná a sila oceánu je neuveriteľne fascinujúca.

- Portugalci ako ľudia sú strašne milí, hovoria veľmi dobre po anglicky (narozdiel od Španielov, ktorí sú príliš hrdí na to, aby sa učili iny jazyk).

- Jedlo je tu fantastické a vďaka Atlantiku rozmanité a chutné.

- Ešte som tu nepila zlé víno.

- Je tu lacno.

Zhrnutie:

- Nikdy si nedávaj predsavzatie, že prestávaš piť alkohol, pokiaľ cestuješ zo zeme, kde je strašne dobré víno, do zeme, kde neexistuje nič iné ako vynikajúce víno.

- Predstava, že si jediný človek, ktorý prišiel na to, že Portugalsko je skrytý poklad bola veľmi naivná, ale stále je tu menej ľudí ako na Juhu Španielska.

- Lepšie ukričané anglické deti v Alvore, ako opité dogrcané anglické nevesty v Marbelle.

- To že sa potíš, neznamená, že chudneš, práve naopak, akosi som opuchla (nie, isto to nie je alkoholom a jedlom!)

- Robila som prieskum a zistila som, že v Portugalsku nie je evidovaný ani jeden jediný útok žraloka. Neukľudnilo ma to. . .

- V kolesách zatiaľ 370 km.

Pokiaľ ťa zaujíma, kde sa momentálne nachádzame, rozklikni si môj IG.

A my sa vidíme v ďalšom blogu z Lagosu, kde som sa z nejakého nevysvetliteľného dôvodu ocitla na párty . . .

Čaaaao

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
3
Poslať správu
Úplne obyčajná baba zo Žiliny, ktorá sa po skončení školy odmietla zmieriť s postojom spoločnosti: “Koniec srandy, teraz začína skutočný život.” Zbalila som kufor, odsťahovala sa do Barcelony a začala žiť nie podľa druhých, ale podľa seba. . .

Chceš vedieť, keď AkinimodHr pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.