Guadalupe, tá ku ktorej sa modlia v telenovelách

Sedem miliónov pútnikov príde každoročne 12-teho decembra do Mexiko City, aby spoločne s Pannnou Máriou Guadalúpskou oslávili jej "narodeniny".

Skoro pred 500 rokov odkedy sa jej podoba objavila na plášti Aztéka Juana Diega, čo inšpirovalo stovky miliónov pôvodných Američanov, aby konečne konvertovali na kresťanstvo.

Keď už som v tento deň v Mexiko City bola, nedalo mi a nastavila som si budík na piatu hodinu ráno, aby som sa na pútnické miesto dostala včas spoločne s najzapálenejšími pútnikmi. Budík zazvonil, vonku bolo asi 8 stupňov, čo znamená, že v mojom mexickom byte s veľkými oknami a bez kúrenia mohlo byť tak 12. V tom momente mi síce všetky oslavy boli ukradnuté, no po hodine presviedčania sa som nakoniec vstala, na pyžamo si natiahla najteplejšie veci ktoré som našla, zobrala fotoaparát a vyrazila k metru. Čím bližšie k bazilike sa vozeň blížil, tým vyššia bola koncentrácia rôznych podobizní Panny Márie. Či už sôch, alebo malieb, ktoré ľudia zobrali zo svojich obyvačiek, aby aj tie - ako si myslia - nasali zázračnú energiu od obrazu, ktorý samotný bol zázrakom.

Po dobytí Aztéckej ríše a všetkých ich vazalských území Španielmi, pôvodným obyvateľom bolo kresťanské náboženstvo celkom ukradnuté. Síce noví dobyvatelia pre nich chceli len to najlepšie - aby sa dostali do neba, neváhali na tento účel dokonca použiť aj násilie, miestni sa stále radšej modlili ku svojim pôvodným bohom. Bolo tomu tak, až kým sa stal zázrak a zjavila sa Panna Mária Guadalúpska, ktorá vyzerala ako oni a inšpirovala ich konvertovať. Bola to však náhoda?

Svetové kultúry sa navzájom ovplyvňujú a ani v tomto prípade sa nejedná o výnimku. Dnešné Španielsko bolo 800 rokov obývané Arabmi, ktorým dali názov mnohým miestam, mestám, horám a riekam. Sevilla bola Išbília, Gibraltár bol Ďžabal at-Tárik, Veľká rieka sa nazývala Ued al-Kabír. Vládcovia sa menili, arabčinu vystriedala španielčina. Aj dnes je o Španieloch dobre známe, že na cudzie jazyky väčšinou talent nemajú a keď sa napríklad anglicky naučia, tak ich akcent býva veľmi silný (spomente si napríklad ako rozpráva Fernando Alonso). V minulosti tomu nebolo inak a keď počuli, že sa niečo volá Ued al-Kabír, zopakovali Guadalquivir, keď počuli Ued al-Hajara, zopakovali Guadalajara, no a keď počuli Ued al-Hubb, zopakovali Guadalupe. Časom zabudli, že to znamená údolie lásky a Guadalupe bolo pre nich mestečko v Extremadúre, odkiaľ mnohí vyrazili do Nového Sveta.

Už som spomenula Aztéka Juana Diega. Ten, ako už zanietený konvertovaný katolík často chodieval na kopec Tepeyac, kde sa modlieval a smútil, že jeho blízki sa stále nosia milodary bohovi Operenému Hadovi, Dymiacemu Zrkadlu a mnohím ďalším. Jedného dňa sa mu tu zjavila Panna Mária, predstavila sa mu ako Coatlaxopueh, čo znamená Tá ktorá zašliapla hada a chcela aby jej v meste postavili kaplnku, kde by sa k nej miestni modlili. Juan Diego sa vrátil do mesta, kde ho všetci vysmiali a ani arcibiskup mu neveril, kým vraj nedonesie dôkaz. Nebyť ruží, ktoré ešte v ten istý deň na Tepeyacu zázrakom narástli, asi by mu nikdy nikto neuveril. Nazieral ich, priniesol do mesta a keď roztvoril svoju zásteru, zobrazila sa na nej Ona. Nebola ani biela, ani Indiánka, bola miešanka, rovnako ako všetky ďalšie generácie obyvateľov Latinskej Ameriky, nebola cudzia, bola ich. Keď sa Juana Diega Španieli spýtali ako sa mu to predstavila, odpovedal "Coatlaxopeuh" a oni zopakovali "Guadalupe?"

Či to bola náhoda, že kaplnku a potom aj niekoľko bazilík jej postavili presne na mieste, kde stála svätyňa bohyne zeme Tonatzin je už len ťažko povedať. Zničili jej chrámy, no nezničili vieru ľudí v dôležitú ženskú bohyňu. Či si ľudia ktorí prichádzali do kaplnky pri modlení predstavovali pannu, ktorá privedie na svet syna Boha, alebo ženu s hadím opaskom a náhrdelníkom z ľudských sŕdc je ťažké povedať.

Dav ľudí, obrazov a sôch ma od metra unášal k bazilike popri stánkoch s jedlom a svätými predmetmi. Toľko ľudí som naozaj nečakala. Prišli zo svojich dediniek, ale aj vzdialených miest. Veľa z nich pri bazilike strávilo noc, jedlo, pilo a samozrejme búchalo petardami. Mexičania majú svoju vlastnú verziu piesne "happy birthday", ktorá sa volá "Las Mañanitas" a keďže mañana znamená ráno, ráno prichádza nespočetne veľa mariachi muzikantov aby, niektorí falošnejšie ako iní, zázračnému obrazu zaspievali. Neprekvapilo ma, že veľa ľudí prichádzalo kolenačky. No prekvapil ma zvuk bubnov, píšťal, oltáre s ovocím a kadidlo horiace v kamenných miskách, tanečníci zahalení v plachtách s veľkými čelenkami z peria na hlavách, pomalovaní divokými farbami. Rituály, ktoré vykonávali rovnako ako ich predkovia boli pre Tonantzin, no oni sami boli presvedčení, že sú pre Guadalupe.

Mexiko a vlastne celý Svet na mojom instagrame:

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Petra Kováč pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
4.11.2018 04:54
Deň mŕtvych
30.10.2018 16:55
Svetové Toronto