„Keď po niečom veľmi túžiš, celý vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť.“ Paulo Coelho

Je to naozaj tak? Nefunguje to niekedy skôr naopak? Keď všetko a všetci sa spoja proti nám.

Krásna predstava tohto citátu, že aj vesmír pomôže ak niečo veľmi chceme. A dokonca vraj funguje. Ale občas sa nám v živote zdá, že všetci sú proti nám, že aj ten vesmír sa proti nám spojil. Keď sa začne ,,dariť“, tak sa darí na všetkých frontoch. Určite to všetci poznáte. Bolo obdobie keď ma táto myšlienka premáhala dosť často. ,,Nedarí sa mi, všetko sa kazí, nič mi nevychádza.“ Ten pocit že všetci sú proti mne, že na svete snáď niet jedného slušného človeka. Trvalo mi, kým som pochopila že všetko je inak.

Ako prvé si treba uvedomiť, že všetko, čo sa nám v živote deje má nejaký význam. A možno nás to má niečo naučiť. Dať nám lekciu, alebo nás len nasmerovať správnym smerom. Jednoducho všetko zlé je naozaj aj na niečo dobré.

Človek by v týchto ťažkých chvíľach mal zmeniť pohľad na vec. Nepýtať sa: ,,Prečo práve ja? Prečo sa mi dejú samé zlé veci?“ Ale položiť si otázku inak: ,,Čo si z toho vezmem? Čo ma to naučilo? Čo z toho vyťažím?“

Ďalšou vecou, ktorú si musíme uvedomiť je to, že všetko je pominuteľné. Aj naša nepriaznivá situácia je len dočasným stavom. Toto mi naozaj pomáha. Keď viem, že všetko zlé sa raz skončí.(inak aj fóbiu zo zubára prekonávam vďaka tomu ľahšie, viem že aj to vyšetrenie trvá len nejakú tu pominuteľnú dobu a o hodinu už budem sedieť doma)

No a v neposlednom rade sa treba zbaviť paranoje. Naozaj sa všetci Vaši priatelia a blízky nestretli a neuzavreli proti Vám akýsi pakt, aby Vám zničili život. Niekedy je to len zhoda náhod, že Vám práve nedvíha telefón už tretí priateľ, a to práve vo chvíli keď Vy niečo potrebujete. Nakoniec aj Vaši blízky majú svoj život, problémy a možno práve prežívajú tiež ťažké obdobie. Človek sa jednoducho nesmie zameriavať iba na seba. Život nie je len o mne a mojich potrebách. Možno ak sa zameriam viac prosociálne, vráti sa mi to keď to budem najviac potrebovať.

Ono tak všeobecne mám v poslednom období pocit, že ľudia sa už nevedia tešiť z maličkosti a nevedia dávať. Mnohí hľadíme len na seba a svoje potreby a keď veci nejdú podľa našich predstav, tak sa doslova nervovo zrútime. Potešenie z pomoci druhým je nám cudzie. Každý je zahľadený len do seba. (česť výnimkám)

Vesmír nám určite pomôže, len sebectvu akosi nepraje. A tak sa zamyslime nad sebou. Či nemôže byť niekedy aj chyba v nás a nie vo vesmíre.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu

Chceš vedieť, keď kimlerova.alena pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
31.1.2019 19:01
Žiť pre prítomnosť
29.1.2019 13:24
Ľudí treba milovať
27.1.2019 11:17
Ženský svet