21.2.2019 21:22

PsycHopatH 3.časť

18+
CITLIVÝ OBSAH
Článok môže obsahovať:
produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
sex, nahotu a iný nsfw obsah
násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
MÁM NAD 18 A CHCEM ZOBRAZIŤ OBSAH
Tretia časť. Dúfam, že sa bude páčiť :)

Opasok, ktorý som jej dal okolo krku som jemne zatiahol.

,,Čo to robíš?" Ešte stále sa prekvapivo usmievala a hrýzla do opasku.

,,Oddáš sa mi úplne?" Opýtal som sa jej.

,,Som celá tvoja Alex." Odvetila a pozdvihla zadok.

Ach,hlupaňa. Dúfam,že si pripravená uzrieť svetlo nádeje. Obmotal som si opasok okolo ruky a jemne zatiahol. Vnikol som do nej a jej zuby sa zaborili do vankúša. Zatiahol som a stiahol jej opasok ako sa len dalo. Držal som jej druhou rukou hlavu vo vankúši a opakoval svoju slasť stále a stále. Chcela sa brániť,no po pár sekundách kmitania to jej nádherné telo vzdalo. Chytil som ju za vlasy a dvihol jej hlavu.

Nedýchala. Pustil som jej vlasy a jej hlava dopadla späť do vankúša. Povolil som opasok a zliezol z jej tela.

Pomaly som sa obiekal. Suka. Dúfam,že teraz si už na strane,kde ťa bude súdiť všemocný. Postavil som sa z postele a odišiel do náraďovne po krompáč,rýľ a lopatu. Odišiel som smelo na moju záhradu vykopať ďalšiu dieru pre ženu,ktorá sa mi oddala. Po pár hodinách bola diera dostatočne hlboká nato,aby tam padlo jej telo. Vysoký betónový plot okolo celého domu a záhrady umožňoval robiť si svoju prácu bez zbytočných pohľadov a otázok. Čakal som. Čakal som na to,kým nastane tma a diabol si vezme späť to,čo poslal na túto zem. Len duša,ktorá sa mi oddala šla cestou,kde ju bude súdiť náš pán.

Po horúcom kúpeli som sa vydal do mesta pozrieť ,čo je nové. Zatiaľ, čo jej telo chladlo na posteli ja som počúval náreky ľudí,ktorí sa báli o svoje rodiny. Hovorili o diablovi,ktorí ich chce vyvraždiť. Ach,bábky. Iní zase hovorili o tom,že to boli dobré kamarátky,ktoré chceli spolu utiecť. Homosexuálne kurvy. Títo ľudia nevedia nič o tom,čo sa tu deje. Sú pomýlení ,ako celá táto doba.

Bože môj,daj mi silu pokračovať. Daj mi silu dokončiť všetko,čo som začal. Zase sa zbiehajú ovce kričiace na detektíva a poburujúce sa proti nemu.

,,Zmizla mi dcéra,toto nie je náhoda!" Kričal muž plný náreku.

,,Robíme všetko,čo je v naších silách."

Odpovedal detektív a sklonil hlavu.

,,Musíme tu beštiu nájsť a upáliť!"

,,Akú beštiu,čo ak to je všetko len hrané?!"

,,Ty pošahanec!!" Hádali sa a menili názory jeden od druhého. Ani len nevedia,kde sú. Nevedia,či žijú alebo sú mŕtve. Je to skvelý pocit. Pozerať na nič netušiacich ľudí.

,,Bude lepšie ak budete všetci opatrní a nebudete vychádzať zo svojích domov v neskorých hodinách." Povedal detektív a odišiel. Všetci sa pobrali domov. Videl som ich,cítil som ich strach. Tešilo ma to. Po pár hodinách bytia v meste sa začalo stmievať.

Kráčal som domov cez park. Bolo už dosť neskoro. Všade prázno. Len sem tam nejaký opitý chlap z krčmy tackajúci sa domov. Dokonca aj detektív sedával neskoro do noci v krčme a popíjal s chlapmi. Prišiel som domov. Neváhal som a šiel som hneď k nahému telu Lusy. Vzal som ju za vlasy a stiahol z postele. Bola chladná,tiahol som ju po celom dome až k pivnici. Niekoľko desiatok vlasov mi ostalo v ruke. Otvoril som dvere a skopol ju dole schodmi. Jej bezbranné telo bolo doráňané. Zišiel som schody a chytil som ju vlasy znovu a tiahol do záhrady k diere.

,,Zbohom milá Lusy." Jej telo padlo do jamy. Netrvalo dlho a už ju nebolo vidno. Udlavil som hlinu a odišiel do domu. Táto práca ma vyčerpáva.

Studená sprcha. Konečne na mňa padá prúd vody. Zatvorené oči a kopec myšlienok okolo. Mám pocit,že nezvládnem to,čo mi prikázal môj pán.

Vidím pred očami pohľady kajajúcich sa žien.

,,Bože daj mi silu!" Pamätám si výkriky,ktoré som vydával v sprche. O niekoľko hodín som sa zobudil na nepríjemný zvuk zvončeka nahý na dlážke v predsieni. Pomaly som vstal a kráčal k dverám. Bez zmyslu som pootvoril dvere a opýtal sa,čo sa deje. Bol to detektív,vraj sa chce so mnou porozprávať. Čo chce ten hlupák u mňa doma? Žeby ma podozrieval? Rýchlo som sa obliekol a otvoril mu. Pozval som ho ďalej. Tieto rozhovory nenávidím.

,,Alex prepáč,že vyrušujem takto zavčas rána,ale keby to nebolo dôležité neprídem."

Čo to má znamenať? Je čudný.

,,Čo sa deje detektív?" Opýtal som sa prekvapene a zazeral naň uprostred predsiene.

,,Vieš,chceme dať v noci hliadky a chýbajú nám muži."

Ten babrák si snáď myslí,že chytím sám seba. Ale náhodou to nie je zlý nápad.

,,Rád pomôžem,ak ide o ochranu obyvateľov."

Podal mi ruku,poďakoval a zabúchli sa po ňom dvere. Je to absurdné!

A čo do pekla som robil na dlážke? Ach,idem sa pozrieť do schránky na poštu.

Ako býva zvykom,trpká chuť kávy bez cukru ,pomaly zhasínajúca cigareta a nechuť hneď po ránu do jedla. Dnes mi je čudne. Mám pocit,akoby sa mi prevrátil žalúdok naopak. Prázdny dom,v ruke noviny a zapnutá hudba. Mnohí si myslia,že som blázon. Pokrytci!

Dochádzajú mi cigarety a stúpa mi tlak. Asi budem čoskoro zvracať. Ani neviem,čo sa udialo po sprche. Po pár minútach premýšľania som sa vybral kúpiť si nové cigarety. V meste bol kľud,akoby sa nič nedialo. Ľudia sa schádzali na námestí pred kostolom a podávali si ruky. Odpusť mi...

,,Alex ty dnes nejdeš do kostola?" Kto si dovolil prerušiť moje myšlienky?

Otočil som sa a stála tam Betty aj s jej mužom detektívom.

,,Nie nejdem,nie je mi moc dobre a necítim sa."

,,Tak to ti prajem,aby si bol čoskoro vo forme." Povedal detektív a búchol ma po ramene. Betty sa usmiala a odišli spolu s detektívom do kostola. Chvíľu som sledoval,ako sa jej krásne nohy pohybujú v úzkych šatách. Po chvíli pozorovania som pomaly kráčal k obchodu,ktorý bol otvorený už len pár minút. Neviem prečo,vraj sa dnes predavačka nedostavila do práce a nemá kto robiť. To krásne dievča,ktoré som každý deň stretával a kupoval si u nej cigarety a nechával jej tam pozornosť. Rýchlo som si kúpil krabičku a šiel pomaly domov.

Nereagoval som na okolitý svet. Stále som myslel nato,čo sa udialo v noci. Nemohol som si spomenúť. Bol som úplne bez pamäte. Ach. Snáď si spomeniem.

Vo dverách zarachotili kľúče a pomaly som vošiel dnu. Ani stopa po tom,čo sa odohralo. Asi som bol námesačný,inak si to vysvetliť neviem. Pomaly som prechádzal všetky časti domu,či si trochu nespomeniem. Prišiel som do spálne pozrel som von z okna a kráčal ďalej,keď v tom ma zastavil a vrátil pohľad. Tri? Čo to do pekla?! Rozbehol som sa dole schodiskom k pivnici. Rýchlo som nahmatával správny kľúč a nervózny som si nevedel vysvetliť,čo som práve videl. Odomkol som,otvoril dvere a zbehol schody. Nikde nič,žiadne stopy. Vybehol som do záhrady a ostal v šoku. Kam zmizla tá tretia diera? Čo sa to kurva deje? Kráčal som späť do pivnice a nevedel som si vysvetliť,čo sa práve stalo. Asi som sa len zle vyspal. Alebo sa mi to zdalo. Vytiahol som si z vrecka džínsov zapaľovač a cigaretu. Zapálil som si a sedel v pivnici na pohovke.

Tma,totálne šero a žiarivý uhlík cigarety,ktorý sa rozpaľoval po mojom vtiahnutí do pľúc. Pomaly som zaspával. Nerozumiem,dnes som nič neurobil no citim sa, akoby som vykopal desať dier. Vzdychol som si,postavil som sa a šiel ku schodom pivnice. Počul som len silný tĺkot svojho srdca a hlasitý dych. Cigaretu som zahasil o stenu a šiel do domu. Pri dverách od pivnice som videl dosť rozmazane. Kým som zamkol sa to trochu stabilizovalo. Otočil som sa chrbtom od dverí no moja hlava si robila so mnou kolotoč. Kráčal som pomalým krokom dlhou chodbou k predsieni. Bol som mimo. Videl som niekoho tieň,no nedokázal som ísť rýchlejšie. Môj dych bol čoraz ťažší a ťažší.

Po chvíli spamätávania sa som si všimol na dlážke krvavý fľak,ktorý sa tiahol až do kuchyne. Čo to do pekla je? Na konci chodby som sa chytil zábradia schodiska,ktoré viedlo na poschodie. Chvíľu som stál a nevedel od vyčerpanosti urobiť krok. Pot mi stekal po tvári,tričko som mal prepotené, ako keby bolo tridsať stupňov nad nulou. Žeby sa zbláznilo počasie? Veď je jeseň. Sledoval som znovu krvavú škvrnu,ktorá viedla do kuchyne. Pustil som sa opatrne zábradlia a kráčal do kuchyne. Nič tu nebolo,krvavý fľak mizol pred prahom do kuchyne. Čo sa to deje? Otočil som sa a pozeral dlhou chodbou k zamknutej pivnici. Tá škvrna viedla odtiaľ. Nerozumiem. Och. Zatvárajú sa mi oči a ten tieň prešiel u pivničných dverí. Spadol som.

Nasledujúce ráno som sa zobudil na záhrade. Zobudil ma studený vietor. Bol som úplne nahý a s bolesťou hlavy. Bol som zmätený. Rýchlo som bežal k pivnici no bola zamknutá. Videl som len otvorené okno v kuchyni,bolo to veľmi čudné. Po chvíli snahy som sa dostal do domu pomocou rebríka. Nikde nebolo nič. Moje šaty boli rozhádzané po chodbe a hudba hrala po celom dome. Žiadna škvrna. Čo sa to stalo? Možno to bol len zlý sen. Ale ako som sa ocitol vonku? A zase nahý. Pomaly som sa obliekol a sledoval z okna ľudí. Prehľadal som celý dom a nič som nenašiel. Nič z toho,čo som práve opísal. Asi som chorý ,pôjdem k lekárovi nech mi predpíše lieky. Po chvíli váhania som si zobral kabát a šiel do mesta. Bolo takmer jedenásť hodín dopoludnia. No na môj podiv utorok. To je absurdné,včera bola nedeľa. Pozeral sa na mňa doktor a váhavo sa ma pýtal,či pijem alkohol.

,,Nie,hovorím vám to snáď už po piaty krát. Nič nepijem ani neberiem,stalo sa mi to prvý krát."

,,Pripisujete to k výpadkom?"

,,Ja neviem."

Má ma za blázna.

,,Pán Alex je možné,že ste len vyčerpaný a potrebujete oddych."

Možno má pravdu. Po pár minútach som bol vybavený. Kráčal som von z budovy lekára a námestie bolo plné ľudí,ktorí boli okolo detektíva. Všetci sa držali ďalej,pretože ich o to žiadal. Čo sa stalo?

Kráčal som do strach berúceho davu ľudí.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Đ£MØ pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
23.2.2019 14:30
PsycHopatH 4.časť
30.1.2019 14:11
PsychoPATH časť 2
25.1.2019 10:49
PsychoPATH