Ako som zistil, že mám rakovinu I

Keď si myslíš, že všetko je fajn ale príde minúta, ktorá ťa už navždy poznačí.

Majú vôbec nasledujúce riadky nejaký zmysel? Pravdupovediac netuším. Zmysel je pojem, ktorý sa tu v akejkoľvek forme vyskytne ešte nespočetnekrát. Zmysel čohokoľvek.

V hlave sa mi premietla vízia. Je to už pekných pár týždňov, pretože jednoduchšie je o nej premýšľať, než reálne konať. Či som ju vykonal alebo nie zistíš, keď čítaš tieto slová.

Na úvod by som možno začal svojou osobou. Skromne a zbližujúco. Som obyčajný 24 ročný chalan/muž. Na tomto webe si už odo mňa mal možnosť čítať veľa veci. Nie však ako od blogera ale redaktora. Aj keď, to je možno silné pomenovanie.

Mojou primárnou aktivitou je štúdium psychológie, ale nehovorím to veľmi rád pretože ľudia zväčša nechápu alebo majú silne skreslenú predstavu o tom, čo tento obor vlastne obsahuje a skúma.

Môj pohľad na spoločnosť nebol nikdy príliš pozitívny. „Vždy som veril, že človek je chytrý. Sú to ľudia, ktorí sú hlúpi“, Hovorí Marilyn Manson a ja s ním z veľkej časti súhlasím.

Všetky tieto veci by vydali na samostatnú kapitolu, no ja som sa nerozhodol písať blog, aby som pomenovával javy súčasnej doby či sa len obyčajne vylial, lebo nemám komu. Nie.

Môj životný štýl síce nebol najzdravší, no správu podobného typu by som nečakal ani vo sne. A kto áno však? Koniec koncov môj príbeh so životným štýlom vôbec nesúvisí.

Dlhodobo som na sebe pozoroval miernu bolesť pri čupnutí. Keď hovorím miernu, myslím tým takých 2 z 10. Skrátka niečo trochu pobolieva ale absolútne ta to neobmedzuje....banalita....neriešiš. V tomto duchu sa to mohlo niesť pokojne aj rok.

Ale bola to blbosť a človek má iné starosti....

Ľavé stehno, tesne nad kolenom. Nebolo tam nič viditeľné. Pri dotyku som nič necítil. Bude to len niečo banálne. Možno som to trochu prehnal s tými drepmi, často som si hovoril. Ako čas plynul, obúvanie topánok bolo stále náročnejšie, až som sa musel obúvať po sediačky.

Ale je to stále absolútna blbosť. Prečo si to neriešil skorej, dostával som často otázku. Zaujímalo by ma, kto by hej. V mojom živote to bolo asi niekde na 24. mieste. Možno sa aj ty zamysli, či ta niečo dlhodobo nepobolieva, no nevenuješ tomu žiadnu pozornosť. Možno zbystri.

Postupne sa začala bolesť objavovať aj pri iných pohyboch. Pri chôdzi. A dotyk tohto miesta sa stal taktiež bolestivým, a to dosť. Nemohol som si tam ani len trochu zatlačiť. Malý hrbolček, ktorý sa mi tam medzitým sformoval bol na dotyk extrémne citlivý.

Zápal šľachy? Natiahol som si sval? Asi by som s tým už mal začať niečo robiť. Útvar mal možno 1x1 centimeter. Asi mi len niečo opuchlo. Mesiace opäť bežali a mne sa chodilo stále horšie a horšie.

Bol január 2019 a ja som zistil, že malý útvar sa zrejme zväčšuje. Pri hmataní už som si ho nemusel ani hľadať. Stal sa viditeľným. Akoby narastal. Ale je skúškové a teraz to fakt riešiť nebudem...musím porobiť skúšky a dokončiť referáty....Na nohu mam čas. Týždne zase bežali, ale ja už som bežať nemohol. Zrazu bolo po skúškach. Nič sa nezlepšovalo, skôr naopak.

Bolo jasné, že musím ísť k lekárovi. Zamýšľam sa. Kedy to mohlo byt? Povedal by som, že niekedy na jaro, marec - apríl. Útvar mal už od jedného centimetra ďaleko. Prvá zastávka bola jasná. Obvoďák. Po hodinovom čakaní som šiel dovnútra.

Lekár sa mi na nohu pozrel. Najprv na spomínané inkriminované miesto. Potom ju pozrel celú až po chodidlo. Pozrel sa, či je poriadne prekrvená. Zhodnotil, že to určite žiadny opuch nebude. Takto dlho by rozhodne netrval, ale taktiež mi povedal, že tam nemá byť čo zväčšené. Asi len zle zaťažujem nohu. Položil mi otázky či športujem, behám atď. Odporučil mi plávať, to je že vraj na kĺby to najlepšie. Jeho prístup bol však na moje počudovanie dosť vágny,, laxný a ležérny v zmysle, to nič nebude.

Napokon mi vypísal doporučenku na ortopédiu a poslal ma na RTG a sonografiu. Jeho laxný prístup ma však celkom ubezpečil, že to asi fakt nič „veľké“ nebude. Mieril som teda na RTG a „sono“.

V ďalších častiach by som rád príbeh konfrontoval najmä z dvoch rovín a to z roviny psychickej a byrokraticko-zdravotníckej. Opísať prvé minúty „po“, ktoré sa vyznačujú zbúraním všetkého, čo doteraz platilo až po nasadnutie na kolotoč menom slovenské zdravotníctvo.

PS. II. pokračovanie bude hneď ako budem mať dostatok síl na jeho napísanie.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu
študent psychológie

Chceš vedieť, keď František Kulhánek pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.