12.1.2021 23:42

Moje filmové srdcovky (1.): Dobrý vojak Švejk

V tejto sérii blogov sa budem venovať - ako názov napovedá - mojim obľúbeným filmom. A začnem jednou z najväčších českých klasík - Dobrým vojakom Švejkom.

Filmy Dobrý voják ŠvejkPoslušně hlásím boli natočené režisérom Karlom Steklým v rokoch 1956 a 1957 na motívy románu Jaroslava Haška Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války , ktorý vznikal v rokoch 1920 – 1923 a tvoria ho štyri časti: V zázemí, Na frontě, Slavný výpraskPokračování slavného výprasku.

Neboli to však prvé pokusy preniesť najslávnejší Haškov román na strieborné plátno. Už na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia sa stal podkladom pre štyri nemé filmy, v ktorých hlavnú postavu stvárnil Karel Noll. Na konci toho istého desaťročia sa o jeho stvárnenie pokúsil aj režisér Matin Frič, ktorý film pojal netradične - ako pásmo kabaretných výstupov a pesničiek. Hlavného hrdinu tu stvárnil Saša Rašilov. A v päťdesiatych rokoch vytvoril Jiří Trnka dokonca bábkový film, ktorého rozprávačom sa stal Jan Werich. Werich neskôr román aj načítal a túto verziu si ešte aj dnes môžete zakúpiť vo forme audioknihy. Je to pomerne dlhé, ale stojí to za to. Pri práci, pri cvičení alebo len tak do lockdownu, nech stále nepozeráte iba Netflix. :)

Ako film vyzerá?

Zábery kamery  sú v týchto filmoch vynikajúce. Je len plusom, že sa podarilo dielo natočiť na farebný film, lebo výnimočným spôsobom zachytáva krásu Prahy. Kameraman Jan Roth pri tomto filme odviedol skutočne dobrú prácu. Treba povedať, že väčšina historiek, ktorú bolo možné presne lokalizovať, bola zasadená do pôvodných exteriérov, čo určite nebolo jednoduché ani lacné. Avšak ani natáčanie interiérov neubralo scénam na vierohodnosti a originalite. Rovnako kostýmy dotvárajú atmosféru posledných rokov Rakúsko-Uhorska.

Herecké obsadenie

Režisér Karel Steklý vybral do týchto filmov skutočne hviezdne obsadenie. Hlavnou hviezdou je predstaviteľ titulnej postavy Rudolf Hrušínský, ktorý svoju úlohu zvládol mimoriadne presvedčivo (čo je však u neho štandardom). Myslím si, že úlohu Švejka zachytil presne tak, ako je vykreslená v Haškovom románe. Hrušínský v tejto úlohe pôsobí nenútene a verne. Trúfam si povedať, že je to jeden z najlepších hereckých výkonov českej, resp. česko-slovenskej, kinematografie. (S týmto mojim laickým názorom by snáď ani Mirka Spáčilová nepolemizovala. :D ) Avšak Rudolf Hrušínský nie je jediný, koho herecký výkon je brilantný. Za všetkých spomeniem moju srdcovku – Miloša Kopeckého v úlohe večne opitého poľného kuráta Otta Katza. Nadporučíka Lukáša (ku ktorému sa Švejk presunul, keď musel odísť od Katza) stvárnil Svatopluk Beneš. Vo vedľajších úlohách sa objavili také hviezdne mená ako Josef Hlinomaz, Jiří Lír, Josef Kemr, Miloš Nedbal, Vlastimil Brodský, Stella Zázvorková či Jaroslav Marvan.

Kniha vs. film

Film Dobrý voják Švejk je spracovaním prvého dielu románu a svojej predlohy sa drží pomerne dôsledne. Vynecháva síce veľa Švejkových historiek, ale to je pochopiteľné, keďže pre všetky nie je vo filme časový priestor. Ďalšou zaujímavosťou je nahradenie niektorých Haškových vulgarizmov slušnejšími výrazmi. Toto má však za následok, že niekedy veta stratí svoju pôvodnú pointu. Z časových dôvodov sú pozmenené aj osudy niektorých postáv. Napr. simulanti z vojenského špitálu boli ušetrení svojho pôvodného osudu. Hašek ich nechal lekárskou komisiou všetkých poslať na frontu, ale vo filme táto epizóda skončila návštevou pani barónky a jedným klystírom pre Švejka. Jediným väčším zásahom do deja prvého dielu bolo vypustenie dvoch kapitol o Katzovej službe cirkvi, kde tento poľný kurát za pomoci Švejka napravuje omyly, ktorých sa dopustil, keď zháňal peniaze na fľašu opojného moku. Toto vynechanie však podľa mňa filmu nijako neuškodilo. Filmové spracovanie prvého dielu románu taktiež nedoviedlo niektoré scény k úplnému koncu. Nenarušilo to síce nadväznosť príbehov, ale niektoré stratili svoju pôvodnú pointu. Napr. keď feldkurát Katz oznámil Švejkovi, že ho prehral v kartách, tak v knihe sa Švejk od npor. Lukáša najskôr vykúpil svojimi úsporami a až keď Katz prehral aj tieto peniaze, musel Švejk odísť. Vo filme poľný kurát prehlásil, že dlhy z kariet sú dlhy čestné a nechal Švejka ísť. Filmová verzia Švejkových osudov u npor. Lukáše sa svojej predlohy drží asi najdôslednejšie. Z poslednej kapitoly prvého dielu románu nechýba vo filme skoro nič.

Film Poslušně hlásím je kompiláciou zvyšných troch dielov Haškovho románu. Autor filmového scenára veľmi podrobne vykreslil Švejkovu návštevu žandárskej stanice v Putimi, ale dalšie príbehy sú už prerobené a aj veľa ich chýba, čo je však logické, keďže sa do tohto filmu museli vtesnať všetky tri zostávajúce diely veľmi rozsiahleho románu. V knihe prešiel Švejk pri svojej Budějovickej anabáze polovicu južných Čiech a stretol sa tu s mnohými postavami, typickými pre vtedajší český vidiek. Scenár si vybral iba niekoľko z nich. Najväčší priestor, ako som už spomínal, dostala kapitola o Švejkovej návšteve žandárskej stanice. Tvorí viac ako jednu tretinu filmu. Pri eskortovaní do Písku sa vo filme začínajú objavovať neautentické momenty, ktoré v pôvodnom románe nie sú. A keď sa Švejk v Budějovicích konečne stretá s npor. Lukášom, začína sa scenár so svojou predlohou diametrálne rozchádzať. Sú vybrané len určité príbehy z cesty 91. pešieho pluku na frontu, čím sa stráca istá nadväznosť. Napr. Švejk bol od svojho príchodu k regimentu niekoľkokrát zavretý, ale zážitky s väzenskými kumpánmi boli vo filme úplne vynechané. Keď sa Švejk vracia ku svojmu regimentu z transportu ruských zajatcov, prichádza k prasacím hodom. Vo filme je táto záverečná idylická scéna narušená bombardovaním, ktoré zničilo celý tábor. Film končí dnes už legendárnym Švejkovým zvolaním: „Co blázníte?! Vždyť jsou tady lidi!“

Záver

Filmu, ktorý sme si teraz predstavili, jednoznačne patrí výnimočné postavenie v rámci česko-slovenskej, kinematografie. Určite nebolo ľahké preniesť rozsiahly Haškov román do filmovej podoby. Ale myslím si, že režisérovi Karlovi Steklému sa to podarilo na výbornú a jeho filmové dielo je viac ako dôstojným spracovaním románu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Dokonalo preniesol na plátno nielen atmosféru Prahy na konci rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj atmosféru vtedajšieho vidieka. O kvalite oboch filmov svedčí aj to, že aj teraz, viac ako 60 rokov po ich premiére, sa stále tešia mimoriadnej obľube medzi divákmi a sú pravidelne reprízované v televíziách v Česku i na Slovensku.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu
Trenčan, liberálny katolík, multi-kulti vlastenec, vyštudovaný politológ, nadšenec histórie, milovník kníh, športový fanúšik a občasný cestovateľ Moje politické komentáre nájdete tu: https://dennikn.sk/autor/simonstruhar/

Chceš vedieť, keď simon.struhar pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.