Muži, pre ktorých sa (ne)oplatí trpieť časť 1.

Som ako tá líška, o ktorej píše Exupéry. Prosila som ťa, aby si ma skrotil. Nedbala som pri tom na to, čo chceš ty. Ani na to, ako veľmi mi to ublíži.

Takto sa začína moja kniha. No, vždy som chcela písať knihu. Vždy to mala byť knižka so šťastným koncom, ktoré tak rada čítam. Lenže život je niekedy veľmi zvláštny a akokoľvek chcete, nie je to podľa predstáv. Tak začnem dnes zľahka, aby som vám ozrejmila môj život plný trapasov a absurdných situácií, do ktorých ma túžba po normálnom partnerovi dostala. Na úvod teda, ahoj, volám sa Laura a mám 30 rokov. Žijem v Bratislave a rada cestujem. To asi stačí 😅

Môj prvý frajer v škôlke sa volal Mišo a bozkávali sme sa za kríkmi ako sme to videli vo filmoch (aj keď mi pri bozkávačkách v telke mamina zakrývala oči). Bolo to milé a raz kvôli mne vypil mydlovú vodu. Zlatý ❤ Druhá moja zamilovanosť bola do spolužiaka na gympli menom Kristián. Veľká láska z mojej strany aj sme si povedali, že spolu chodíme, ale nikdy sme nikam reálne nešli. No a tu sa dostávame k pointe. Môj prvý vzťah. Akože naozajstný. Volajme ho pán R. Chlapec z malého mesta, ale bola som doňho čo si pamätám. Krásny, vysoký o 5 rokov starší. Mala som 14. Síce chvíľu chcel moju vtedajšiu kamošku, ale potom sa dáko zadarilo a boli sme spolu. A boli sme spolu ešte ďalších 9 rokov. Zatiaľ čo ja som vekovo rástla mám pocit, že on išiel vekovo naspäť. Neberte ma zle. Mám ho rada a vždy som mala. Ale akosik som z neho časom vyrástla. Od 15 som začala brigádovať, zatiaľ čo on sa ledva pretĺkal výškou. Na dovolenky, výlety a von na pivo s kamošmi sme chodili za moje a občas mi ešte vynadal, že prečo musí byť všetko podľa mňa...ehm podľa mňa síce bolo iba to, že sme dakam šli, ale ok. Keď som bola na výške, tak som sa rozhodla, že aj keď mi bude chýbať pôjdem na Erasmus do Ríma. Najlepšie 4 mesiace môjho života. Ale tam sa to začalo potom dáko kašlať. Zapáčil sa mi môj spolubývajúci a letmo som s ním čas od času flirtovala. Ale nič viac sa nestalo. Prešli 4 mesiace a ja som sa vrátila na chvíľku domov a hneď potom sme šli na dovču aj s našimi kamošmi. Mala som istú nerovnováhu vďaka hormonálnym prostriedkom proti tehotenstvu a tak som celý týždeň na dovči preležala v posteli s plačom na čo môj drahý bol pekne naštvaný a no nechápal to. Rozumiem...tak ako ja si neviem predstaviť ako bolí kopanec do istých častí mužského tela, oni nemôžu pochopiť hormonálne výkyvy. Ale nejako sme prežili. Vrátili sa domov a k svojim každodenným povinnostiam. Až na 1 rozdiel. Začala som sa s jeho kamarátmi stretávať častejšie ako on. Ďalší rok sme prežili ako tak. Hádali sme sa skoro stále, ale aj napriek tomu sme šli aj rok na to na dovču s kamošmi. A tu sa začal môj problém volajme ho pán M...

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Laura Bertoldová pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.