Som dosť dobrá? Si dosť dobrá?

Je jedno, či pri tebe stojí muž alebo žena. Tvoja hlava automaticky v prítomnosti niekoho začne analyzovať a skúmať, že kto je ten lepší.

Porovnávania sa s druhými zaťažuje a znepríjemňuje náš život vo viacerých oblastiach. V niekom tento proces môže vyvolávať závisť, pocity menejcennosti, žiarlivosť. Tieto silné a mnohokrát ťažko ovládateľné emócie spôsobujú konflikty v medziľudských vzťahoch alebo nenávisť voči sebe samému a celkovo k okoliu.

Je to otravné

Tento zdroj nepríjemností môže mať aj svetlé stránky a pozitívny prínos do nášho života. Niekomu môže dodať energiu a motiváciu k tomu, aby bol lepší a silnejší. Stretla som sa s obomi prípadmi. No tentokrát idem písať o tom, kedy boj pri porovnávaní nikdy nevyhrávaš ty a ničí to tvoj život. Práve prechádzam obdobím, kedy som otočená proti sebe a nedokážem sa pochváliť ani potešiť z vlastných úspechov. A nemyslím tým nejaké veľké úspechy. Myslím tým vstať z postele, postarať sa o seba, upratať, ísť medzi ľudí a vrátiť sa domov bez záchvatu. Necítim sa dobre v spoločnosti, pretože sa cítim ako najškaredšia obluda a najneschopnejší človek. Je to fakt otravné. Našťastie si to uvedomujem, netopím sa v tom ako kedysi a viem, že to je len obdobie ktoré opäť prejde. Ale neviem kedy.

Ako sa to u mňa prejavuje v spoločnosti?

Normálne sa so všetkými rozprávam, až nato že mám potrebu stále kontrolovať svoj výzor, pýtať sa ako vyzerám, skenovať každého kto sa v miestnosti nachádza. S jednou nohou som už na odchode, aj keď som práve prišla. Nedokážem usedieť, pretože som nervózna z tých myšlienok, ktoré sa nedajú ničím umlčať. Proste to nejde. A ,,prestaň nato myslieť" takisto nepomáha.

Prichádzajú automaticky aj úzkosti a iné nežiaduce psychické stavy

Porovnávanie sa s druhými, to nepríjemné, nezdravé porovnávanie sa prichádza hlavne, keď sa nachádzam v zložitejších životných situáciách. Vtedy keď je toho na mňa až príliš. Automaticky sa spúšťajú úzkosti a iné nežiaduce psychické stavy. Hnev, smútok, výčitky, sebazhadzovanie a sebanenávisť. A v hlave z toho vzniká jeden veľký bordel, ktorý chceš upratať, no nedá sa lebo metličku si od nervov zlomil/a.

Myslíš si, že si neschopný/á a naničhodný/á

Ale to nie je pravda. To, že sa ti zdá, že je niekto lepší od teba neznamená, že to je automaticky pravda. Nikto nemá tú schopnosť, že je vo všetkom najlepší. A najväčším faktom je, že každý z nás má niečo čo ostatný nemajú. A áno k tým "každý" patrím ja, ale aj ty a všetci ľudia na tomto svete.

Nájdi v sebe aspoň štipku sebalásky

Keď mám depresívne obdobie, tak myslím nato, že: ,,Do riti veď ja nič neviem, ja nič nemám, som nikto." Blbosť. Ale že úplná. Vtedy sa tento fakt ťažko uvedomuje.

Čo vtedy robím? Poviem to niekomu, kto mi je najbližší a s kým sa viem o týchto veciam dobre porozprávať. S niekým, kto to tiež občas prežíva (myslím, že všetci). A ak myslíš, že sa o tom nezvládneš rozprávať, tak si môžeš pomôcť aj sám. Napíšem si na papier všetko, za čo som na seba hrdý a v čom som odlišný od iných. Keď príde horšia chvíľa a teba nemá kto podporiť, tak to budeš musieť spraviť sám a budeš si slová na tom papieri čítať dokola.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
Vitajte na mojom blogu. Námetom mojej tvorby je duševné zdravie. Svojimi príspevkami chcem podporiť ľudí, ktorí trpia psychickými problémami a predovšetkým ukázať, že nikto z nás v tom nie je sám. Okrem toho píšem aj príbehy, ktoré to budem takisto zverejňovať.

Chceš vedieť, keď marcela.izakovicova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.