Mariánovia. Vlastne Mayovia

Kultúry predkolumbovskej Ameriky sa nám, civilizovaným kresťanom, môžu javiť ako ukážkovo podivuhodné. Najmä ak jediným zdrojom tvojho poznanie je Gibsonovo Apocalypto... a 2012.

Keď sa povie Mayovia, môžu sa ti vynoriť polorozpadnuté informácie o tom, že boli vynikajúcimi astronómami ( presnosťou kalendára ich Európa dobehla až v roku 1582), matematikmi ( používali čislicu 0). Mentálne na tom boli dobre, ale technologicky uviazli v dobe kamennej, keďže nepoužívali kovové nástroje a nepoznali koleso. Rovnako rozporuplné pocity vyvolávajú masové krvavé obete, ale na druhej strane máme od nich kakao.

Takže všetko odpustené!

Nachádzame sa na polostrove Yucatán od 2.-15. storočia po Kr. Svoju domovinu nazývali Yucatánom, ale Kto ho Vie ako, keďže dobyvatelia mali väčšie problémy, ako podporu multikultúrnej integrácie. Victor W. von Hagen hovorí, že niekoľko rokov po Kolumbovi sa priplavil iný španielsky moreplavec, ktorý sa domorodcov pýtal, kto postavil tie nádherné stavby, ktoré vidí? Keďže sa pýtal v španielčine, domoroci mu odpovedali : ,, Ci-u-than.“, teda nerozumiem. (No sh°t Sherlock).

Profesor Kováč tvrdí, že na túto otázku domorodci odpovedali ,, Ki u yetel keh“ - Tam, kde žijú moriaky a jelene. Ako to už v skutočnosti bolo, sa nedozvieme a môžeme len polemizovať nad tým, kto koho viac nepochopil.

Zdroj: Pinterest

Spoločnosť Mayov bola teokatická s prísnymi pravidlami. Napriek všeobecne rozšírenému povedomiu, Mayovia si nikdy nevytvorili jednotnú ríšu, ale žili v mestských štátoch. Sami si nevytvorili písmo, ale prebrali ho od starších kultúr. No toto písmo neprijali pasívne, ale ďalej ho rozvýjali a vytvorili si podobu pravého písma so slabičným systémom. Toto písmo nie je úplne rozlúštené, medzi mayológmi sa nevyníma jediný Champollion, ale desiatky vedcov, ktorí sa snažia o odhalenie jeho zmyslu.

Zdroj: Wikipedia

Keďže sa nachádzame v teokratickej spoločnosti, jej rozdelenie bolo tradičné – vykorisťovatelia a vykorisťovaní, ako by povedala Frida Kahlo.

Aristokracia bola nositeľkou vysokej kultúry, pretože iba oni disponovali časom a energiou na to, aby ju tvorili. Ako to už býva zvykom, tí s najnižším pôvodom udržiavali spoločnosť pri živote: pestovali, zbierali a budovali. Samozrejme, znakom civilizácie sú dane, a Mayovia boli v tomto smere takí vyspelí, že tí, ktorí obrábali pôdu, odvádzali poplatky za toto privilégium. Krásny to život otroka! ... Teda nevoľníka... teda mulice. A ak náhodou nebolo čo obrábať (poľnohospodársky! you dirty mind) tak si krátili voľný čas budovaním ciest, chrámov či palácov.

Zdroj: Wikipedia

Z nášho súčasného pohľadu, boli Mayovia vzrastom maličký národ, s priemernou výškou 1,5 m (čiže záprdky ako ja). Na druhej strane mali najrobusnejšie lebky a výrazom krásy človeka bolo sploštené kranium. Ak sa takéto krásne dieťa nenarodilo, čo sa nenarodilo, ich láskyplní rodičia mu k tomu dopomohli. Vysvetlím: Lebka päť dňového novorodeniatka bola zaviazaná medzi dve dosky a umelo sploštená.

Aby boli Mayovia ešte príťažlivejší pre svoje okolie, prepichovali si ušnice, nosné priehradky a ľavú nozdru. (To znie povedome).

Brada nepatrila do kategórie pekného vzhľadu, ale rôzne tetovania áno. Keďže brada rástla bezbolestne, zrejme nezapadala do estetickosti, zatiaľ čo tetovanie vyryté ostrou kosťou do kože, spôsobovala obrovské bolesti, bola merítkom krásy. Práve preto boli tí najviac potetovaní najstatočnejší a najpríťažlivejší.

Aby tejto fascinácie bolestivou krásou nebolo málo, Mayovia si upravovali aj oči. Ich pôvodný vzhľad bol totiž obyčajný a nepríťažlivý. Keďže mayské matky svoje deti veľmi milovali a chceli im dopriať to najlepšie, deťom vešali guľôčky smoly tak tesne pred oči, že na ne mimovoľne mierili obidve, až začalo dieťa škúliť. Malo to jednoduchý dôvod : ak škúli boh neba Itzamna, musí aj moje dieťa.

Ako to už býva zvykom, ženy sa museli o seba starať o niečo špeciálnejšie. Ženská elegancia sa odrážala v špicatých zuboch, ktoré boli následkom opiľovania pemzou (totally badass). Čím špicatejšie, tým krajšia žena. Pre mňa osobne je to najfascinujúcejšia informácia o Mayoch, keďže ja sa len pozriem na zubára a príde mi nevoľno, nie to ešte si tým, čím si šúcham suché päty, si šúchať po zuboch.

Ženy boli taktiež dušou domácnosti a starali sa, ako inak, o všetko. Ako dobré manželky pracovali v dome, pri deťoch, starali sa o domáce zvieratá a na poliach. Ak mali voľný večer, na hostinách tancovali s ostatnými ženami a pili opojné nápoje. Samozrejme len do takej miery, aby boli potom chopné poodnášať svojich opitých manželov. To sa dialo hlavne počas piateho mesiaca tzec, ktorý bol zasvätený bohu včiel. A keďže med bol hlavnou súčasťou nápoja balche, na týchto oslavách sa doslova lial potokom. A v potokoch alkoholu, ako inak, ležali muži.

Napriek ich nezastúpiteľnému miestu v komunite, ženy nemohli zastávať verejné úrady a nemali vlastnícke práva... ako inak.

Manželstvo bolo veľmi dobre organizované. Samostatné vyberanie manželky sa považovalo za znak nízkeho zmýšľania ba až barbarstva. Sprostredkovanie manželstva sa chápalo ako preventívna ochrana pred zneuctením, ako inak, zo strany nevesty.

Mladí muži sa... aký len eufemizmus použiť ... zabávali vo veľkých domoch, natretých na bielo. Verejné ženy, ktoré za svoje služby dostávali kakaové bôby, ktoré boli veľmi cenené. Takže tej svojej nemusíš kupovať šperky, stačí čokoláda.

Odhliadnuc od týchto excesov, bola majoritne rozšírená monogamia. Samozrejme, občas sa stalo, že manžel pristihol manželku in flagranti , a v tom prípade bol manžel oprávnený zabiť cudzoložníka vrhnúc mu na hlavu z veľkej výšky ťažký kameň. (Seems legit).

Zdroj: Pixabay

Nielen Mayovia, ale všetky Mezoamerické kultúry sú fascinujúce vo svojej podivnosti. Slovenský vzdelávací systém ich spomenie, aby sa nepovedalo, ale skutočne zaujímavé informácie si musíme načerpať samoštúdiom. Tu odporúčam knihy prof. Milana Kováča.

Alebo sa môžete pridať k slovenským mayológom na Univerzite Komenského. Rovnako je málo známe, že práve slovenskí archeológovia sú významnou súčasťou odkrývania dejín Mayov, a to prostredníctvom Slovenského archeologického a historického inštitútu ( SAHI ), ktorý od roku 2007 organizuje výskumné projekty zamerané na ich štúdium.