Slovensko – krajina zázrakov

Precestoval som kus sveta, spoznával ľudí, jedlá, chute a vône špecifické pre rôzne kultúry a poviem vám len jedno: množstvo ľudí by mohlo Slovákom závidieť! Teraz si asi myslíte, že som sa úplne zbláznil. Nebojte sa, som v poriadku, len čítajte ďalej...

Vitajte v Londýne, metropole Veľkej Británie, kde žije John. John miluje jedlo a v meste, kde sa narodil, je možnosť jesť kvalitne a internacionálne na každom rohu v podstate 24 hodín denne. Čo teda Johnovi chýba? John nikdy nevidel naozajstné ''free range'' kura, aj keď za to, ktoré s touto nálepkou pravidelne kupuje v supermarkete, zaplatí aj viac ako 10 eur. Za 100 gramov kuriatok zaplatí zhruba toľko, koľko zarobí za hodinu. Myslíte si, že niekedy videl maliny len tak rásť v lese alebo zbiera na jeseň šípky do čaju? John netuší, čo je med z púpav a ako vyzerá mladý medvedí cesnak. John je priemerný obyvateľ mesta, kde sa sťahujú tisícky ľudí. Má milión možností, ako nakúpiť o tretej ráno čerstvé jedlo. Nemá však niečo, čo dnes vládne svetovej kuchyni: nemá to, čo je dnes taký trend, že ľudia platia stovky až tisíce eur za večere v reštauráciách ponúkajúcich len jeden typ jedla. Áno, bavíme sa celý čas o lokálnych surovinách a jednoduchosti jedla z oblasti, v ktorej žijete. Medzi top desiatimi reštauráciami na svete je šesť, ktoré sú vzdialené viac ako dve hodiny autom od ruchu veľkomesta. Myslíte si, že trebárs Noma (Mexiko) ako najlepšia reštaurácia sveta podáva mäso dovezené z Argentíny? Samozrejme, že nie, 100 % surovín, ktoré používajú, je lokálnych, a tým naozaj nemyslím vzdialených 300 km od miesta, kde sa aktuálne nachádza.

Vitajte v Poprade, na východe Slovenska, kde som sa technicky narodil ja. Nie, nikdy som na Slovensku nejedol čerstvého lososa, ani som nebol schopný kúpiť koreň lotosového kvetu. Poviem vám ale, že som zjedol viac ''free range'' kurčiat ako Jamie Olivier. Viem, ako chutí mlieko, ktoré je ešte teplé a takpovediac opustilo kravu pár minút predtým, ako som ho pil. Poznám huby, viem, aké je zbierať si lesné plody, videl som nejednu zabíjačku. Áno, teraz to určite číta aj niekto, kto nebol nikdy mimo mesta, ani nemá starých rodičov na dedine. Na Slovensku je však, vďakabohu, všetko dosť blízko a dostupných možností je milión. Viete, čo by za vašu situáciu dal hore spomínaný John? Všetko.

Ak existuje niečo, čo sa vám, ľudia, budem snažiť v tomto blogu povedať, je to skutočnosť, že čerstvé lokálne suroviny sú naša výhoda. Ak ju správne využijeme, zmažeme desaťročia ničenia našich žalúdkov a rozhýbeme pokrok, ktorý bol umelo zastavený dávno predtým, ako som sa ja narodil.

Kedysi som sledoval len to, čo bolo ďaleko, čo varia Taliani alebo Španieli, kde sa dá zohnať homár a podobne. Nerobte to tak aj vy. Ja som musel precestovať kus sveta a „kuchársky“ dospieť, aby som prišiel na to, že v Maroku na trhu plnom jedla nekúpite hamburger, ale ovčí mozog a že v kubánskom vnútrozemí budete márne hľadať importované hovädzie mäso.

Jednoducho, skúste sa pozrieť okolo seba. Som si istý, že s trochou námahy tam nájdete poklady, o ktorých sa vám ani nesníva a ja sa vám budem snažiť ukázať také recepty, že budete schopní konkurovať kuchárom, ktorých sledujete len v televízii. Ale len za podmienky, že budete kupovať suroviny tej najlepšej dostupnej kvality.

A na záver jedno zásadné zistenie: nehľadajte ich v supermarketoch, verte mi, tam ich objavíte len veľmi ťažko.