Pred prečítaním vypni mozog.

"Tak šup tam to poldeci"

- Miro

Miro bol obyčajný chlapec (žena,transexuál a boh vie čo za pohlavie ešte, dnes sa človek už nevyzná) čo si raz za čas vypil a niekedy aj s niekým iným než sám so sebou. Jedného dňa kedy bola vonku zima a v dome teplo si Miro povedal že sa vyzlečie a lahne si do vane, no v tom sa mu stalo niečo záhadné, zistil že jeho vaňa je vlastne umývadlo.

Po niečom takom sa Miro dlho nevedel dať dokopy, pomohli mu až letné snežienky a zimné lastovičky ktoré ako malý tak rád hádzal svojmu belgickému krokodílovi Marošovi. Ak mám napísať niečo málo k Marošovi tak len to že to bol riaden perverzák a prezývali ho tiež pičifuk sodný, taktiež pozeral rap a počúval Youtube ( čítaj "júťjub") ale dosť o tejto nezaujímavej postave plnej svojích múch.

Miro sa koniec koncov zo svojej úzkosti nedostal, momentálne žije v obci Egyházasdengeleg ktoré ma PSČ 3043 a počet obyvateľov niečo málo k modelu Peugeotu. Žije skromný ale zato správny život, v tejto obci hore uvedenej si Miro zriešil zopár kráv s ktorými chodí sem tam do blízkeho kasína v meste Gyál.

Miro dnes vedie nádherný život..

"Človek by si možno povedal že človeka ako je Miro nemôže baviť život, ale človek človeku vie povedať kedy je človek štasťný ale len sám Miro"

- Robert Downey Jr.

Ale všetko krásne raz skončí a tak aj náš súdruh Miro pohltený fanatizmom k Severnej Kórei začal zbierať nechty Čínskych turistov ktorý si občas prídu pozrieť jeho zbierku traktorov po dedovi ktorý nemal nohy, takže tam niesú pedále a samotný traktor sa pohíňa až po 10 ľubozvučnej nadávke.

"Miro jednoducho vedel čo robí, bolo mu to proste vidieť na kolenách"

- Vilo Rozboril

Život mu tak teda išiel úspešne napred alebo teda vzad, avšak v jeden horúci večer na troch kráľov mu niekto zaklopal na strešné okno. Miro sa nevystrašil, myslel si totižto že to bude holub Andrej ktorý mu nosí každú noc protézy od dôchodcov z domova dôchodcov pri Rimavskej Sobote. No tentokrát to bolo niečo iné, klopanie bolo hlasnejšie ako zvyčajne a tiež aj chrápanie jeho exmanžela Štefana sa zhlasovalo. Miro nabral silu a otvoril strešné okno, no tam nič nebolo až pokiaľ neotvoril oči, vtedy to videl.. Bol tam sendvič.

Áno sendvič, sendvič do ktorého si nikto nechcel kusnúť Miro nevedel čo má povedať alebo ako sa zachovať tak sa ho teda spýtal: "Ty si údržbár?" a sendvič rýchlo odvetil "Ja ne sova".. Miro si po tejto vete uvedomil čo tomuto sendviču chýba, rýchlo ho schmatol a kúsol doňho.. Sendvič ako keby ožil a tlieskali aj ľudia keďže akurát vedla jeho domu hrala akási kapela.

Mirovi tento čin zmenil život od základov, konečne sa stal údržbárom na Oxforde ako si to jeho otec vždy prial, jeho žena je z Ruska a hoc nemá nohy tak on ju kvôly akejsi výhode nadovšetko miluje (nechcel prezradiť výhodu :/). Už mu len popriať štastia v živote...

A nezabúdajte ak niekde uvidíte sendvič do ktorého si nik nechce kusnúť tak neváhajte a buďte mužom činu vy!