Vnútorná vojna

Človek stojí v prednej línii a ide. Kráčam a bojujem, miestami musím bežať a miestami sa plaziť a všetko sa na mňa valí. Nepriateľské vojská v podoby stresu a úloh. Napríklad predvčerom. Až do rána som si nechcela priznať, že mi vážne nie je dobre. Na fakt, že mávam kŕče a bolesti v bruchu som si už dávno zvykla. Na zvuk keď mi pri každom kroku prasknú kolená a členky, však koho to trápi? Som predsa nejaký ten vojak. Ráno aj napriek všetkým snahám som nebola v stave chopiť sa svojich povinností a nakoniec som to vzdala. Keď som prišla do mesta a obehala všetky oddelenia, čo som potrebovala, uvedomila som si jednu vec. Ani na jednom jedinom oddelení mi nepomohol žiaden muž. Všetko to boli ženy. Ženy, ktoré ráno vstali z postele a akokoľvek ťažké to mali, čokoľvek cítili, poznali svoje povinnosti a vybrali sa bojovať. Sú to predsa nejaké vojačky. S nikým som sa celý deň nerozprávala. Nemala som na to chuť. Nebudem predsa nikoho obťažovať svojimi problémami. To bojovníci nerobia. Poobede som si šla ľahnúť s pocitom márnosti. Napriek tomu som si po dlhom čase pospala dobre. Večer som zapla správy. Pozerala som sa na veľkých mužov, ktorý postupne ničia našu zem. Starajú sa len o svoje cenné majetky, starajú sa len o čím väčšiu moc. To nie sú vojaci. Ba ani generáli to nie sú. To sú len zbabelci skrývajúci sa za moc a davy naivných ľudí. Ale keď príde čas vojny, z nás všetkých budú len figúrky na obrovskej šachovnici bojujúci sa sebecké plány iných, vkladajúc do boja všetko vrátane vlastného života. A kto budú oni? Oni budú hrdinovia, budú buď ospevovaní alebo urážaní ale kedy sa o nich prestane hovoriť? Vladári nášho sveta s nulovými zásluhami. S touto myšlienkou som zaspala druhý krát.

Ďalšie ráno som sa vykradla na strechu našej budovy. Ráno bolo chladné ale zima mi nevadila. Pozerala som sa na ľudí pod sebou. Vojna je už blízko. Už to chvíľu cítim. A keď príde nebude to ľahké. Bude krutá a vytrvalá, nebude sa obzerať a nevzdá sa do posledného dychu. Aj keď bude najhoršie stále bude pokračovať kým nesplní všetko čo mala v pláne. Bude ako žena... Ale oni? Tieto malé figúrky bežiace za svojim životom? Tie si to nevšímajú, nikdy si to nevšímali. Majú moc práce so svojim životom, so svojimi problémami a bojujú svoje vlastné boje.

Tento krát som už skoro spravila ten osudový krok. Ale nie. Nemôžem sa tak ľahko vzdať. Musím pokračovať kým nesplním všetko čo mám v pláne. Musím ešte dobojovať svoje boje. Som predsa nejaký vojak.