Jánošík na úteku: 1. Smädný mních

Cestovanie je útek. Nikto spokojný nemá potrebu opúšťať rodnú hrudu. Neviem kde je toto v rámci Maslowovej pyramídy potrieb, ale určite je nad prázdnymi vajciami a plným bruchom. Rád hovorím, že to je ultimátny recept na mužské šťastie, ale som dosť zženštilý na to, aby som chcel aj niečo viac a netušil úplne čo. Moje nové hobby je utekať. Najprv do Bratislavy, potom na Srí Lanku, do Tatier, whatever. Tentoraz to bude Nepál, India, na 3 mesiace a sám. Vie sa o tom dlho a mám pocit, že sa o tom vie všade. Nebezpečenstvo sociálnych sietí tkvie v tom, že ich kŕmite aj tým, o čom sa v skutočnosti potom nechcete baviť. Pred odchodom som sa sľubil na pivo všetkým a nešiel s nikým lebo to je dookola: Letím 27.2. ... Do Nepálu a Indie... Do júna... Hej sám... Nie, nebojím sa... Nie, žiadny detox... Nie, žiadne osvietenie... Len preto lebo môžem. Lebo mi doma nevykrikuje decko ani žena, o nikoho z rodiny sa zatiaľ netreba starať, milujem hory, prírodu, cudzích ľudí a vytrhávanie sa z komfortnej zóny. Ako keď ti treba strašne šťať v autobuse, ledva vydržíš do Nitry, tam vyskočíš plný nádeje a nie je sa kam. Za šťanie sa predsa neplatí tak radšej preskočíš tri ploty a potom tam pod opadanou jabloňou nájdeš najväčšie šťastie v najväčšej banalite.

Mesiac pred odchodom som si užil doma v Banskej a zistil, že sa nič nezmenilo a ani ja som sa nezmenil. Z rozlietanej efektívnej self-time-managementovej Bratislavy sa všetci CPčkári vraciame domov namyslení, čím tam všetkým žijeme. Víkendová domovina sa naproti hlavnému mestu vlečie ako sopel a navyše nijakým smerom. Chápem prečo sa ľudia z menších miest podceňujú a ľudia z väčších preceňujú. Viac možností ale neprináša viac spokojnosti. Viac peňazí a vyššia pozícia nedajú tvojej robote zmysel. Viac je vždy viac, ale ja teraz chcem nemať na výber, zdivieť niekde ďaleko a celý deň sa starať len o to kde zaspím, nie s kým.

A jasné, že sa bojím: zlomenín, hmyzu, svojich prehúlených pľúc v 5000 nad morom, studeného lavóra v kúpeľni vyhriatej na -1 stupňov Celzia, v ktorom si umyjem riť len každé 3 dni, horiacich mŕtvol vo Varanassi, Aghori kanibalov južne po Gange, ktorí žerú a preťahujú mŕtve deti a tehotné ženy, či Goa plnej sfetovaných hippiesákov… detox to asi nebude, ale mame nehovorte.

Budem ti písať, stačí keď mi napíšeš svoj mail na [email protected]. Prepošli to potom aj tomu... nooo, veď vieš... v tej mikine... ja som na neho zabudol.