Pozrime sa na svet taký, aký je

Prečo sa tvárime, že existujú nejaké predlohy, keď sami nevieme ako sme sa sem dostali, čo tu robíme a kedy odídeme?

Prečo strácame drahocenný čas tým, že nie sme šťastní?

Prečo strácame čas čakaním, že si nás šťastie nájde?

Prečo si ho nehľadáme sami?

Prečo máme strach?

Prečo sedíš v tej robote, ktorú tak nenávidíš?

Prečo zostávaš v tom sebadeštruktívnom vzťahu?

Prečo sú ľudia zlí, smutní, zlomení..?

Prečo si nikto neuvedomí, že celý svoj život má v svojích rukách?

Prečo s každým problémom utekáme za svojim najlepším priateľom a pýtame si radu?

Nikto Ti predsa nepovie, že ľúbiš brokolicu, keď to tak jednoducho nie je..

Je to Tvoj život a Tvoje rozhodnutie, tak prečo neurobíš to, čo cítiš?

Lebo máš strach..

Nikto dnes nekoná tak, ako cíti..

Každý koná tak, ako by mal..

Kto doriti udáva to, ako by mal?!

Prečo sa bojíme?

Prečo..

Prečo si s človekom, ktorý Ťa ničí?!

Lebo máte deti? Ste rodina?

Každý má právo byť šťastný..

Bojíš sa, že keď prídeš o ňu, budeš nešťastný?

Ako by si len mohol..

Prečo milujeme ľudí, ktorí nám ubližujú?

Prečo ľudia, ktorí dokážu milovať najviac nemajú koho?

Prečo ľudia nie sú šťastní?

Žijeme na Zemi, ktorú sami ničíme..

Žijeme v štáte, ktorý nás zabíja..

Žijeme v mestách, ktoré nenávidíme..

Robíme to, čo nenávidíme..

Stretávame sa s ľuďmi, ktorých nenávidíme..

Tvárime sa šťastne..

To, ako nám je naozaj už nemáme komu povedať..

Nikoho to nezaujíma..

Každý má ten istý problém..

Nikoho vážne nezaujíma ako sa máš, alebo čo máš nové..

Prečo je to tak?

Pretože ľudia by chceli, ale nedajú..

Priali by si, ale neprajú..

Pýtali by sa, ale nemajú odpovede..

Rozprávali by, ale nemajú o čom..

..ani s kým..

Svet je zrazu jedna veľká súťaž..

Súťaž, ktorá nemá výhercu ani východisko..

Je to začarovaný kruh..

Tej hre vládne strach..

Strach z každého kroku..

Ako by si sa len mohol nebáť, keď vidíš to zlo všade navôkol..

Vidíš, ako sa ľudia podvádzajú, okrádajú..

Vidíš ako ten chlap týra tú nevinnú ženu..

Vidíš ako sa to dievča trápi kvôli chorému súrodencovi..

Vidíš ako zomierajú nevinní ľudia..

Vidíš ako tá žena prišla o svoje dieťa..

Všetko to vidíš, a ty nechápeš prečo je to tak..

Pýtaš sa..

Ale kto Ti odpovie?

Máš strach urobiť čo i len krôčik, pretože to všetko vidíš..

A nerozumieš tomu..

Neexistuje nič, čoho by si sa mohol chytiť..

Neexistuje nič, čím by si si bol istý..

Neexistuje nič, čomu by sa dalo 100% veriť..

Všetko je klam..

Láska?

Kde je?

To, že sa ideš roztrhnúť pre manžela a on kefuje susedu?

Nie, to určite nie je ona..

To, že si sa 20 rokov starala o dcéru a dnes Ti zoberie aj poslednú zlatú retiazku z domu po prababke?

Nie, ani to nie je ona..

Zdravie?

Kto je zdravý?

Všetci zomrieme..

Dnes, alebo zajtra..

Ničíme prostredie, v ktorom žijeme..

Zabíjame sa a potom plačeme, nech s tým niekto niečo urobí..

Kto?

Všetci sme len ľudia..

City? Načo nám boli dané, keď je nám ubližované?

Áno, cítiš lásku..cítiš šťastie..

Ale zrazu cítiš bolesť..

Tak načo Ti bola daná láska a šťastie, keď Ti ich zas niekto zobral?

Zostanú Ti spomienky, smútok a prázdno..

Ľachké je povedať, rob čo chceš..

Kto z nás vie, čo chce?

Každý by chcel byť zdravý, šťastný a milovaný..

Ale nech robíš čo chceš, nikdy to nedosiahneš..

Nikdy..

Celý život utekáš za nejakým svojim cieľom a zrazu dobehneš a uvedomíš si, že si bežal pre nič..

Každý sme len bláznom, panáčikom v tejto hre..

Bol si sem nasadený s tým, že pôjdeš dlhú cestu a zrazu sa nedostaneš do domčeka..

Vypadneš..

Nič po Tebe nezostane..

Namiesto toho, aby si to ľudia uvedomili a snažili sa urobiť tu lepšie miesto na svoj pobyt to tu čoraz viac ničia..

Zničili lásku, zničili nádej, zdravie, šťastie, krásu..

Všetko čo máme ničíme..

..a potom nám to chýba..

No sú veci, ktoré nikdy nebudú ako pred tým..

..čo môžem urobiť pre tento svet?..

Ale čo z toho, keď som jedna z milióna?

Čo z toho, keď by každý len chcel ale nikto pre to naozaj nič neurobí?

Všetci sú tak pohodlní..

..nemám už nádej v lepší svet..

Nemám už nádej v lásku, šťastie alebo porozumenie na tomto svete..

Každý sa len prediera týmto chladným svetom s falošným úsmevom na tvári, falošným životom na sociálnej sieti a tvári sa, že je to tak správne..

..že je to normálne..

Žijeme ale v nenormálnom, zvrátenom svete plnom paradoxov..

V našich srdciach je chlad..

V našich tvárach neúprimný úsmev..

V našich hlavách umelovytvorené myšlienky..

A v našich životoch je prázdno..v našich dušiach je prázdno..

Cítime bolesť, ale nepriznávame ju..

Pretože sa bojíme..