Komiksy, ktoré (Vám) môžu zmeniť život I.

Komiksy.

Obrazové médium, ktoré začalo v podobe novinových stripov, krátkych príbehov s iba niekoľkými scénami, vychádzať v novinách v USA ešte niekedy v 50. rokoch 19. storočia. Vtedajší autori a ilustrátori určite nečakali, aký vplyv budú mať o necelých 200 rokov na kultúru, ale aj život ako taký.

Dopad? Na život?

Jednoznačne. Dneska komiksy určite niesú už iba vyslovene "nerdskou" záležitosťou partie pochybne odetých indivíduí, ktoré stoja pred kinom na najnovší diel Matrixu (názorné video tu: https://www.youtube.com/watch?v=gCyrKJg-1VM). Túto asociáciu určite nespomínam len tak, toto bola (a niekedy ešte aj je) skutočne mienka ohľadom ľudí, ktorí žijú svetom Dungeons and Dragons, rozprávajú klingonsky alebo chodia oblečení v rovnošate Impéria - označovaní termínmi, ktoré dnes už určite poznáte zo seriálov ako Big Bang Theory alebo IT Crowd (inak odporúčam si pozrieť pojmy geek alebo nerd, mnoho ľudí nepozná pravý význam a používa to skôr ako urážku). Dokonca niesú už ani prebytkom buržoázie, či dokonca zakázanými samizdatmi, ako za bývalého režimu.

Dneska žijeme v zlatom veku komiksových filmov, ktoré (či nenávidené alebo milované, dobré alebo zlé) zarábajú milóny hollywoodskemu konglomerátu, zabávajú fanúšikov aj nefanúšikov po celom svete. Ľudia chodia do vypredaných sál na filmy, ktoré možno pred pár rokmi označovali ako neinteligentné braky a americké hlúposti z holyvúdu (stále to aj robia, ale čísla hovoria inak). Komiksy zažívajú slávu a popularitu aj v televízií vo forme pravidelne vysielaných sérií. Ak idete po meste, aspoň raz za deň uvidíte niekoho s trikom na ktorom je zobrazený nejaký ten Batman alebo Spiderman. Hračky, hry, hocičo. Nedajbože aj nejaký živý exemplár čítajúci komiks in flagranti na verejnosti (raz mi odpálilo dekel, keď staršia pani s druhou pani pred vitrínkou s komiksami v Panta Rhei konzultovali, kto už len toto môže čítať takéto nekresťanské blbosti a veľmi decentne vyzerajúci starý pán siahol po Strážcoch a spokojne šiel zaplatiť a obe s očami a ústami ako sovy).

Náznaky sú proste všade, asi ako východniari. Ide predovšetkým o skutočnosť, že komiksy niesu iba o vymyslených hrdinoch, ktorých kadečo dokuská (Cézar, k nohe!) a oni buď zomrú, alebo dostanú nadľudské schopnosti a pripoja sa do partie podobných jedincov, aby išla zmlátiť druhú partiu s inými názormi. Veľa autorov a diel je porovnávaných so špičkou toho, čo nám ponúka krásna literatúra vo forme písmenok. Vezmite renomovaných a dobrých scenáristov, talentovaných kresličov. Pridajte značku známeho komiksového konglomerátu a úspech je zaručený. Hoci žijeme v postkomunistickom štáte a máme čo dohánať, je to na dobrej ceste.

Malo byto byť na dobrej ceste?

Určite áno. Komiksy sú veľakrát hlbokým dielom o životných problémoch a filozofických otázkach. Odmyslite si svalnaté postavy a latexové trikoty a nájdete hĺbku a zmysel. Strážcov, ktorých som už spomenul vyššie, ocenili veľmi prestížnou literárnou cenou Hugo v roku 1988 a kôli bezduchým bitkám a drsným hláškam to určite nebolo. Komiks a cena? Nonsens! Kritici sa ale zhodli a potom sa to celé pohlo a aj obrazové médium sa začalo brať do úvahy tak ako knihy. Už to nebol len prežitok geekov či detí, ale skutočné knihy s príbehmi podobnými Vernemu či Stauderovi (k týmto dvom totiž aj zo začiatku mnohí kritici prirovnávali prevratné diela komiksu). Samozrejme, stále je tam nejaký mainstream, ako vo všetkom. Ale sú príbehy, ktoré by si mal prečítať (trúfam si povedať) každý.

Nabudúce (ak nejaké bude) by som sa rád venoval presne Strážcom ejkejej Watchmenom, ktorých môžete poznať aj z rovnomennej filmovej adaptácie Zacka Snydera (je to fakt lahôdka). Ďakujem za pozornosť :)