Storočie s poradovým číslom 21

Upozornenie: Tento blog má v pláne predstierať,že je futurologický. Pokiaľ sa vo voľnom čase radšej zaoberáte praktickými myšlienkami,odporúčam ďalej nepokračovať v čítaní.

Tento blog píšem z jedného primárneho dôvodu. Trpím totiž obsedantnou potrebou premýšľať nad otázkami typu : Čo má budúcnosť pripravené pre našu civilizáciu? Je to diagnóza,s ktorou nie je jednoduché žiť. Je to však ešte horšie keď máte neustálu potrebu sa o tieto myšlienky deliť a vo svojom okolí nedokážete nájsť nikoho iného,kto by bol schopný nadchnúť sa pre ne.Takže,z toho,že si sa dočítal až sem,napriek počiatočnému upozorneniu usudzujem,že si v tom so mnou.

Pri každom pokuse o predvídanie ľudskej budúcnosti je nevyhnutnosťou pozrieť sa do našej histórie.Na krátko sa teda presunieme na úplný začiatok našej civilizácie,za ktorý sa považuje moment,kedy ľudstvo začalo žiť v rozsiahlejších spoločnostiach a to usadlým spôsobom života.Prestalo si zaobstarávať obživu zbieraním a lovom,pretože sa naučilo spôsobu pestovania potravy. A niekedy v tejto dobe vzniká základ ekonomického systému. V tejto dobe,drvivá väčšina ľudí pracovala na poliach (poľnohospodárstvo),menšiu skupinu ľudí tvorili remeselníci(priemysel) a ešte zanedbateľnejšiu skupinu tvorili služby(hostinec,šaman?).Takto to fungovalo viac ako 10 000 rokov do istého momentu-ako iste správne tušíte-do priemyselnej revolúcie,ktorá prvý krát zmenila pomery medzi spomenutými troma sektormi a priemysel sa teda stal dominantným.Počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve sa teda rapídne znižoval až dosiahol dnešný percentuálny podiel(v rozvinutých krajinách,približne 5%).Netrvalo to však dlho,kým bol priemysel zosadený z trónu a nahradený službami a väčšina ľudí teda už nemusela vykonávať extrémne fyzicky náročnú prácu.Keď sa nad tým na chvíľu zamyslíme,pochopíme,že zatiaľ čo sektor poľnohospodárstva zabezpečuje naše primárne potreby,sektor priemyslu tie sekundárne,uľahčuje nám život,sektor služieb napĺňa naše terciálne potreby,respektíve by sa dalo povedať,túžby.Dnes služby zamestnávajú,v niektorých krajinách rozvinutého sveta aj 75% populácie a vytvárajú stále nové pracovné miesta,zatiaľ čo poľnohospodárstvo ich vytvára minimálne množstvo a priemysel čaká 4. priemyselná revolúcia,ktorá ich práve naopak,zredukuje.Zdá sa teda,že sektor služieb,je zďaleka ten najkreatívnejší čo sa vytvárania nových miest týka. Veď,koľko z dnešných povolaní by si človek bol schopný predstaviť pred pár desaťročiami? Dá sa povedať,že je ohraničený iba tým,čo všetko si ľudia dokážu želať .Po čom je dopyt .Neexistuje však aj v tomto smere pomyselný strop? Povedzme,že pravdepodobne áno.Pokiaľ sa však tento vývoj zastaví. Technologická revolúcia ho dobehne a hneď ako sa robotizácia a umelá inteligencia naplno usadí v priemysle,bude nás môcť čoraz častejšie nahrádzať aj v službách tým ako sa bude vyvíjať.Zatiaľ čo tento problém za každým vyriešili inovácie,ktoré vždy vytvorili nové lepšie pracovné miesta,tento krát narážame na problém a to ten,že súčasné inovácie,síce prinášajú väčší a väčší zisk,ale je k tomu potreba stále menej pracovných miest.Viac o tejto problematike na tomto zdroji : https://www.youtube.com/watch?v=WSKi8HfcxEk

Teda sme sa dostali do prítomnosti. Existuje oprávnený predpoklad,že stroje pripravia ľudí o prácu a nové pracovné pozície nebudú vznikať v takom rozsahu aby nevznikala nezamestnanosť . Bude položená otázka,s ktorou sme sa ešte nikdy nestretli. Mali by byť zdanené technológie?Tie,ktoré nahradili ľudí? Do teraz tomu tak nikdy nebolo,prečo aj?Keby áno,stratil by akýkoľvek pokrok význam.Technológie predsa využívam k tomu,aby mi znížili náklady. Avšak,tento krát to bude o niečom inom.Pokiaľ budú ľudia nezamestnaný a aj keby sme si mohli dovoliť taký luxus ako je základný príjem,stále by bola kúpna sila nezamestnaných ľudí zanedbateľná,vzhľadom k tomu,že základný príjem pokrýva iba základné potreby.Avšak pokiaľ by boli technológie zdanené a peniaze z nich by išli priamo do peňaženiek občanov,mohli by sme tak umelo navyšovať kúpnu silu ľudí.Tu však vzniká paradox.To je ako keby ti dal predajca do ruky peniaze aby si si za ne kúpil produkt v jeho obchode.Existencia peňazí by teda stratila zmysel . Nie ,to nie je moje zbožné želanie.Jednoducho to tak ľúbivo pôsobí.Nie len,že by stratila zmysel,ale by pravdepodobne bolo ľudstvo do tejto neobvyklej zmeny v systéme dotlačené,súhrou unikátnych podmienok(nie teda ako za komunizmu).Povedzme,že by teda vznikla takáto globálna civilizačná dohoda.Na výrobu produktov už,netreba ľudí,teda ľudia nezarábajú peniaze a teda ľudia nekupujú produkty.Ešte tu ale vyvstáva otázka vzácnych zdrojov surovín,v ktorých dominuje,ktorý ten národ.Aj tu však platí,tak ako v každom obchode: Ja mám niečo čo ty nie a ty máš niečo čo nemám ja.

Sem vsuniem dôležitú informáciu: V istom bode tohto textu som popustil uzdu fantázii,avšak neviem s presnosťou určiť kde.Takže akýkoľvek nesúhlas v komentároch ma poteší.

Takže sme v situácii,kedy takmer všetko robia stroje,všetko je dostupné z obnoviteľných zdrojov a všetko je zadarmo,pokrok v medicíne obrovský,všetci sme vzdelaní.Utópia? Tu narážame na problém,ktorý je psychologický.Strata motivácie. Mohla by nakoniec našu cestu zastaviť práve strata motivácie? Vzhľadom k tomu,že som ateista a teda nemám ani tendenciu veriť,že život má nejaký hlbší zmysel(myslím život všeobecne,ten osobný si dáva každý sám!),že vznikol náhodne,bez plánu a teda neexistuje ani plán akoby mal zaniknúť,v prípade nás,ľudí.Keby sme dosiahli raj,prišlo by ďalšie vyhnanie? Ak by sme dosiahli raj tu na Zemi,aká motivácia by nás poháňala ku kolonizácii vesmíru?(možná odpoveď na Fermiho paradox).

Podtitul tohoto článku som nazval Posledná úroveň,pretože mi to tak naozaj pripadá. To čo som popísal,je totiž ten pozitívnejší scenár,pretože nám tak isto pravdepodobne môže v tomto storočí hroziť,minimálne civilizační kolaps.Je to ale pochmúrny scenár a ja nemám dostatok informácii,ktorých by som sa musel držať oveľa striktnejšie keby som chcel takýto scenár popísať. Pripadá mi to ako posledné kolo v počítačovej hre. Ak ho neprejdeme hra pre nás skončí.Ak ho prejdeme,čaká nás chvíľka radosti,kým si uvedomíme,že hra skončila a žiadna iná už neexistuje? Alebo je to iba nedostatkom mojej fantázie? Existuje také podozrenie.Preto budem vďačný za každý komentár,ktorý pridá iný pohľad na vec a tiež akúkoľvek odozvu,ktorá mi povie,či tu tento typ obsahu na blogoch chýba alebo je stvorený pre iné témy a nemá tu čitateľov. :-)