Som mramorovou sochou
v múzeu voskových figurín
iný, ale o nič lepší ako ostatní
faloš všade naokolo
a úsmev vytesaný na mojej tvári
alebo len mdlý výraz
alebo nič
som sochou, ktorá sa stále mení
ale pritom je rovnaká
na konci dňa
cíti
to isté
tú istú prázdnotu
a bezmocnosť
uväznený vo
vlastnej mysli
snažiaci sa uletieť
preč
od toho všetkého
zamotaný v pavučinách
vlastných
slov a činov
niet uniku.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Ja. pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.