Výstup na Kľak 1352m.n.m

Po roku som sa zase vrátil na Kľak, ale tentokrát nie s parťákom Jankom, ale s mojou milovanou partnerkou :)

Sobotu malo byť podľa SHMU krásne slnečné počasie, ale zima ako v Ruskom filme a silný vietor. Preto sme sa s partnerkou dohodli, že sa vyberieme na turistiku do Malej Fatry - na Kľak. Ráno sa o 6 zobudíme a začíname sa baliť a chystať si veci. Ako tak pozeráme von z okna tak slniečko svieti a v Prievidzi bez vetra. O 7:50 nám ide spoj do Fačkovského Sedla a preto musíme troška pridať na tempe a nezabávať sa pozeraním televízora.

Sme vonku pred penziónom a ako sme si mysleli, že vietor nie je bol to omyl. Fúka aj v meste ako šialené :) ale nám to nevadí. Autobusovú stanicu máme kúsok a ako sme tam prichádzali, tak autobus tam už bol tak sme mohli ísť hneď do tepla. Cca pol hodinu trvala cesta autobusom z PD do Fačkovského Sedla. Vystúpime a ako prvé nás dostane silný vietor a pocitová teplota, ktorá mohla byť okolo -15°C. Zapneme si bundy a ideme pomaly smer Kľak. Ako tak idem po lúčke a dostávame sa na otvorené miesto, tak vietor na berá na sile a už chápeme, prečo bola daná výstraha na silný vietor a nízku pocitovú teplotu, ale slnečné lúče nás zohrievajú a pomaly prichádzame do lesíka, kade vedieť turistický chodník. Bohužiaľ v lese nás slniečko nemalo ako zohrievať a preto musíme dať rýchlejšie tempo, aby sme sa zohriali.

Po nejakej dobe chôdze prídeme na rozdvojku, kde je nové značkovanie a ukazuje nám to na nový chodník. Nová trasa je krajšia, ale o pár min dlhšia, ale tie výhľady a hlavne slnečné lúče stoja za to. Pomaly prichádzame na Reváňské Sedlo 1184m.n.m, ale vietor je ešte silnejší ako dole vo Fačkovskom Sedle. Rýchlo si spravíme spoločnú fotku a napijeme sa čajíku. Ale aj tie 2 minúty státia sme cítili poriadne. Prsty mrzli a tvár dostávala silným vetrom mráz až pod kožu. Rýchlo sme dali termosku do baťohu a pokračujeme chvíľku sedlom, kde je cca 20cm až 50cm snehu. Našťastie sneh bol tvrdý a chôdza bola ako tak v pohode. Prichádzame do poslednej časti lesa - takzvaná hrebeňovka, kde nás už nečaká žiadne veľké stúpanie, ale skôr len také jemné hore dole.

Celý čas stretávame veľa ľudí, ktorý idú už ale smerom dole. Ako tak prichádzame pod Kľak, tak chodník je celý pod ľadom a treba si dávať pozor kam človek stúpa. Prichádzame ku krížu a celý kľak je len náš. Ale hore vydržať viac ako 5 - 10 min bolo nemožné. Ako sme mali celú cestu krásne počasie, tak na Kľaku je hmla zase zima ako v Ruskom filme a silný vietor, ktorý bol aj v Sedle. Zase rýchlo spravíme nejaké fotky, napijeme sa čajíku a ideme radšej dole. Chceli sme sa na Kľaku najesť, ale zima nám strpkovaľa život a preto sme sa rozhodli, že ideme dole a v kolibe si dáme dobré Bryndzové halušky a teplý čajík.

Ako tak ideme dole stretávame veľké množstvo ľudí, ktorý idú ešte len hore na Kľak. v Reváňskom Sedle stretávame krásne šteniatko Malamuta, ktoré si užíva túto krutú ale svojim spôsobom krásnu zimu.

Jupí sme už dole a napchávame sa dobrým jedlom.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
1
Poslať správu
Mladý fotograf, ktorý miluje prírodu, šport a zvieratá. Nie som profesionál, ale dávam tomu celé srdce.

Chceš vedieť, keď Denis Herák pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.