Človečina

A je to tak. Nielen na Slovensku, ale aj všade na svete medzi ľuďmi sa čoraz viac tratí ľudskosť. Ľudia sú tuhí, chladnejší a azda sa aj predháňajú, kto unesie na pleciach viac. Viac tlaku, viac zodpovednosti, viac peňazí, viac chudoby, všetkého viac.

Občas však stačí ľudskosť. ČLOVEČINA. To je to, keď sused pomáha susedovi, človek otvorí dáme alebo aj pánovi dvere, ľudia sa na seba bez dôvodu usmejú a poprajú pekný deň alebo si poďakujú hoc aj za malé priateľské gesto. Nezištne, ľudsky, lebo sme ľudia.

Vraví sa, že čo dáš, to sa ti vráti. Naozaj to funguje a ľudia to často prehliadajú. Ľudí pritom teší človečina. V dnešnej dobe ich už aj prekvapuje.

Mňa však prekvapuje nečlovečina. Kradnutie mojich starých topánok zo stanu na festivale, kde má byť Pohoda. Bodycheck od rôznych ľudí v MHD. Ignorácia na verejných inštitúciach a úradoch… nepozdravenie od kedysi známych a blízkych ľudí. Kde je človečina?

Samozrejme existujú výnimky. Spomeniem tie bratislavské – Pani vedúca z Cakes vždy úsmevom lepší deň. Personál vo FACH Bratislava väčšinou pohostí tak, ako sa to na gastro patrí. Skvelí ľudia sú aj v Bytovom družstve Centrum a menučková hodinka v Gatto Matto Ristorante je taktiež nadpriemerná. Potešilo ma aj občerstvenie v Mille Baci s pani vedúcou…. spomínam si len na samé gastro podniky, ale to je správne, pretože pravé gastro má byť o radosti a človečine.

Vidím, že ľudia prichádzajú na fakt, že bez ľudskosti to nejde. Občas sa stretávam s označením naivného blbého slniečkára, ktorý mal zostať v Kodani. To je v poriadku. Každý nech si žije tak, ako mu je vhodné.

Dôležitá – minimálne pre mňa – je ľudskosť. Pozdravenie, poďakovanie, prianie pekného dňa a aj úsmev s extra plácou za dobre odvedené služby.

Fotka, ktorá sprevádza tento text a názor je z Torvehallerne KBH, kde Giacomo vychutnáva pohár vína v Le Petit – malom stánku s vínok. Vysmiata Francúzka v ňom denne ponúka parádne vína a malé pochutiny. Človečinu si predstavujem tak, ako čas v tomto „butiku“ v sprievode Giacomma – s úsmevom, radosťou, dobrým jedlom a milou atmosférou.

Nedá mi spomenúť, že aj ja som často prchký, nespoločenský a nepríjemný. Dôležité však nie je byť dokonalý, ale snažiť sa o to, aby bolo mne a ľuďom okolo mňa príjemne. Úplne jednoduchou človečinou sa to dá veľmi ľahko dosiahnuť.

Receptom je sebeláska, pochopenie, tvrdá práca spojená s oddychom, odmenou samého seba a nemenej dôležité je spolužitie s dobrými ľuďmi, ktorí by mali vedieť, že ich máme radi a cítime sa pri nich dobre. Skúste sa otvoriť a zapojiť človečinu. S Giacommom sme sa aj po pól roku s úsmevom objali, povedali si, že vyzeráme fajn a neskôr sa úplne energicky bavili o živote.

A ono to všetko ide, ľudsky. S človečinou.

Ak máš chuť sledovať moju človečinu, followni ma na Instagrame @miroslavkolarik