Jánošík na úteku: 8. Obloha, z ktorej otehotnieš
Číselné vyjadrenie aktuálnej teploty považujem za nedostačujúce. Opíšem to takto: po zobudení sa ti parí z úst. Pri šťaní cez paru nevidíš či triafaš. Spať ideš o ôsmej, aby si si skrátil trápenie. Namiesto sprchy si riť, vajcia a pazuchy utrieš vlhčenou vreckovkou. Z príboru ti mrznú ruky, váhaš či sa ti o nožík neprilepí jazyk. Dalo by sa to aj lepšie vymyslieť, napríklad keby na záchode, sprche a izbách bolo v oknách sklo. Vyjsť ráno von a začať túru je kvôli tomu úplne najvác.
Počas treku začínam cítiť, že kyslík je nedostačujúci. Skúšam si zívnuť, dýchať vystretý, zhlboka, nosom, nič.
Cestou zbieram smeti po turistoch a večer ich vyhadzujem do koša. Jednak verím, že mi to príroda na treku vráti, druhak sa cítim ako Matka Tereza.
Sprievodca mi lezie na nervy. Celý čas chce chodiť ľahšími trasami pre jeepy lebo je zbytočné chodiť hore-dole. Zbytočné pre koho? Utekám mu. Cez deň hrá Candy Crush a v noci chrápe. Nevládze. Nesprchuje sa aj keď denne nosí 25 kg. Nežiadam od niekoho, aby mal z treku zážitok keď trpí pod nákladom a bol tu 20 krát, ale večer si s ostatnými guidmi oveľa lepšie skecnem lebo minimálne majú radi hory. Ubytko už vyberám ja podľa toho kde sú Rusky, Holanďania, ktokoľvek. Keby som nebral knihy o budhizme, tablet, zápisník, klbko káblov a kravín, mohol som ísť sám. Orientovať sa tu podľa mapy nie je vôbec ťažké. Fakt sa ho snažím nezatracovať, ale dochádzajú mi argumenty a pribúdajú hnevy. Asi sa zas začítam do toho budhizmu a zajtra mu utečiem do kláštora.
Hajzle mi tu vadia a kto ma pozná, vie, že sa vždy radšej vyštím bars pred domom do kríkov. Lebo príroda. Počas nočnej vychádzky na toaletu (chce to odhodlanie a praskajúci mechúr, aby ste vyšli von z tepla spacáku) ma omráčili hviezdy. Asi je to výškou aj abstentujúcim smogom z miest, ale je ich tu tak 8 krát viac. Za nič sa neschovávajú a pleštia ti rovno do ksichtu. Chcel som to s vyvrátenou hlavou obsiahnuť až sa mi zatočila hlava. Tu keby som ti ukázal veľký voz, tak z toho rovno otehotnieš.
Áno, veľký a malý voz sú jediné súhvezdia, ktoré poznám.
Nadránom počujem prvých ľudí grcať z výškovej choroby, drhne ich, majú asi zlý postoj - hrudník a trubicu treba “vystrieť”, aby ti ju tak nerozťahovalo, menej to bolí - toť ma naučilo evanjelické gymnázium, ďakujem, bozkávam.
Napíš mi na [email protected] a budem Ti všetko posielať mailom.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Filip Jánošík Lehotský pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.