Jánošík na úteku: 10. (Najne)bezpečnejší úsek

Mám už také plné gule, žeby ich mal nosiť Chatur. Spýtam sa.

Dnes celú noc spal inde, aby som mal “good sleep without snoring”. Hajzel, ako sa na neho mám teraz hnevať?

Chcel by som ti napísať, aký nebezpečný trek do Tchilicho base camp-u som dnes absolvoval, ako som si od stresu rozhrýzol peru do krvy, ako som prechádzal strmý štrkový svah s cestičkou o šírke jedného chodidla, ale v závere mi naproti prešla staršia tučná paní s úsmevom… tak čuším.

Kvôli zime nosím dve vrstvy rukavíc, ťažko sa to naťahuje. Pred čúraním som teda poprosil Chatura, či by mi on nevytiahol a nevybavil to. Tváril sa, že by to fakt urobil, dokonca spravil 3 kroky ku mne.

Tchilicho base camp má brutálnu atmosféru. Okolo piecky sa na matracoch pod dekami vyhrieva 7 Holanďanov, 4 Nemci, 3 Francúzky, Brazílčanka, asi 8 Rusiek so sprievodcom a s jednou z nich pod perinou aj Slovák. “Come closer, it’s warmer”. Ale ako správny gentleman budem zajtrajší blog začínať rovnako ako tento.

Fotky k blogu na refresheri "Jánošík na úteku: 10. (Najne)bezpečnejší úsek"... Vyzerá to pekne, ale mal som naložené

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Mar 19, 2018 at 8:01pm PDT

Už píšem aj belgickým maminkám, že sú ich synovia v poriadku. Pred záverečnou sa dovalil na chatu LóCHRRent (tak to znie, píše sa to Laurent), že vraj máme Wifi a či mu niekto pomôžeme napísať jeho mame na WhatsUp. Jeho kamoši mi potom vraveli príhodu, ako sa na Teneriffe vyškrabal na skalu, z ktorej potom nevedel zliezť. Nocoval na nej v jaskyni a ďalší deň sa dovolal frajerke, ktorá mu poslala helikoptéru. Pacient ide po Nepále tiež do Indie, tomuto sa ozvem.

Stále mám zážitok z ľudí, ktorých tu stretávam. Ako som utekal z domu nasraný, že sa na nikoho neviem spoľahnúť a všetci sú pomalí, tupí a ja lietadlo, tak sa mi tu mienka značne mení. Je to skreslené aj tým, že do Nepálu sa hrnie špecifický druh človeka - všetci sú otvorení, priateľskí, nápomocní, pokecajú s hocikým o hocičom a nemusíš to ani nejak iniciovať. Potvrdzuje sa mi zároveň hypotéza z prvého blogu - cestovanie je útek a každý má svoj príbeh. Gunterovi práve zomrela žena, Polina prežila teroristický útok, jej kamoška nie, Martin sa rozišiel a vyhodili ho z roboty, Anna si prišla rozmyslieť, či sa jej oplatí zachraňovať manželstvo, Filip má tiež svoje… ale napokon ide spať s úsmevom.