Jánošík na úteku: 11. Takmer mŕtvy, takmer slávny

Ráno som sa zobudil s prieduškami ako z cementu. Vo výške nad 4 000 m n.m. človek neudýcha trek nosom (kde sa vzduch ohreje) a očividne som ťahal príliš ústami. Dosť to bolí. Budíček bol 5:30, aby sme stihli výstup pred východom slnka - za noc napadaný sneh sa ešte nebude topiť a nebudeme sa šmýkať na ľade. Z chaty sme išli prví dvaja bez raňajok, len keksy a Sprite.

Už prvá polhodina bola trápenka a keby som vedel, že ďalšie dve to bude ešte horšie, otočil by som to. Šlapem ako 60-ročný šnek. Musím to udýchať nosom, čo v spojení s menším obsahom kyslíku v tejto výške znamená, že spravím 4 kroky a musím zastať rozdýchavať. Chatur drie ako mašina a predbiehajú nás ďalšie 3 mašiny z chaty. Spomenul som si na Baričákovu knihu o jeho ceste po Nepále, vraj pri výstupe na Tchilicho Lake odriekal nejakú mantru a pomáhalo mu to. Kokotinyyy… alebo? Začal som si v hlave prespievavať texty a recitovať toho jediného Štúra (či Hviezdoslava? Proste “Mňa kedys zvádzal svet”) čo viem a metre sa mi strácali pod nohami. Podľa budhistického učenia by som mal trénovať uvedomovanie si toho, čo práve robím. V danej situácii som sa mysľou naopak vďačne vydal niekam do riti oťálto. Pomohlo.

Tchilicho Lake je najvyššie položené jazero na svete, ale bolo zamrznuté a zahádzané snehom takže vlastne hovno z toho. Ale aspoň som sa vytrápil a mám odškrtnuté.

Keďže toto uverejním až po treku, môžem to sem napísať: cestou dole ma skoro zabilo. Skalnaté svahy sú tu dosť strmé a keď hore prebehne zver, môže ti niečo spustiť na hlavu. Nepočuli sme nič, len sa Chatur námatkovo pozrel hore a zrazu krik “Filip, run!”. Išla na mňa skala, naberala rýchlosť, skackala a menila smer. Hore či dole, doľava či doprava? Hodil som sa smerom k Chaturovi a v otočke si stihol všimnúť ako preletela rovno tadiaľ, kde som ešte pred sekundou mal hlavu. Skala bola veľká ako tri hlavy (alebo jedna Jackyho) = na mieste mŕtvy, akurát telo by sa kotúľalo dole svahom dlhšie.

Mám na takéto situácie pripravené nezverejnené skladby, aby som bol aspoň po smrti legenda. Aj tak som ale rád, že tam okolo mňa poletovali moji dedkovia v nejakej anjelskej forme, alebo som mal proste šťastie.

Mama aj ťa bolelo brucho?

P.S.: Na Chatura už ani krivého slova a beriem späť aj tie predtým. Koľko sa dáva sprepitné keď ti niekto zachráni život?

Fotky k blogu na Refresheri "Jánošík na úteku: 11. Takmer mŕtvy, takmer slávny"... Ranný výstup na Tchilicho Lake, všetko pod snehom, jazero pod snehom, ja a Chatur, svah, z ktorého to na mňa padlo, ja skrízovaný, a na záver výhľad s Ruskou

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Mar 20, 2018 at 9:47pm PDT