Pod psa

Už chápem aké to je, keď niekto povie, že sa cíti pod psa. To je vtedy, keď tento primitívny druh zvieraťa je viac ako vaša samotná existencia. A tiež vtedy, keď stojíte na zastávke čakajúc na tridsaťosmičku a vedľa vás nechtiac započujete: ,,No, rozlúč sa s mamkou, zakývaj jej pekne, papa,“ práve vo chvíli, keď odchádza autobus. Prirodzene, máte potrebu sa otočiť a pousmiať sa na to milé dieťa s babkou, ktorá sa k nemu tak pekne prihovára. No keď pootočíte hlavu, zbadáte staršiu pani a vedľa nej psa. Čakali by ste malé dievčatko so začervenanými líčkami v chutnom ružovom kabátiku, ktoré silno stíska babkinu ruku, ale vy vidíte len malú uštekanú protivnú čivavu.

Jedna z vecí, ktoré by som raz v živote chcela dokázať, je vyobliekať svoje dieťa ako niektorí majitelia svojich chlpatých miláčikov. Hoci sami chodia v ošarpaných vetrovkách a teplákových súpravách z čias komunizmu, ich ,,najlepší priateľ“ je vyobliekaný podľa poslednej psej módy a ročného obdobia. A ženu, ktorá má mastné vlasy a neupravené nechty s odretým lakom, zdobí akurát tak vodítko jej drobčeka vykladané kameňmi. Ešte horší prípad je, keď sa tento krásavec nesie v kabelke na pleci jeho majiteľky. Niekedy, keď sa ocitnem vedľa takéhoto alfasamca, som zahanbená, pretože evidentne používa lepší šampón ako ja a narozdiel odo mňa si môže dovoliť manikúru.

Iný príklad psieho blahobytu je možné vidieť v supermarketoch s rozličným tovarom. Kým vy, chudobný študent, prepočítavate či máte dosť drobných na minerálku, pred vami si chlap veselo vykladá z toho najväčšieho nákupného vozíka štyri balenia granúl, osem konzerv s mäsom v pikantnom náleve, dve hodvábne podstielky, jedno začkové vodítko a krájaný chlieb. Na maslo už asi neostalo.

Zaujímalo by ma, kedy sa človek znížil na takú úroveň, že kladie potreby zvieraťa nad tie svoje.

Vo svete sa stále riešia akési práva zvierat, testovanie kozmetiky na psoch, ich vystupovanie v cirkusoch alebo príspevky na útulky. Práva ľudí sa začnú riešiť až vtedy, keď si predseda organizácie pre ochranu práv zvierat dopije svoje bezlaktózové latte.

Moja rada? Hlavne poctivo a pilne študujte, aby ste raz mohli vykonávať prácu svojich snov a zarábať menej ako hlavná postava v seriáli Komisár Rex. Ak by ste sa náhodou predsa len rozhodli stať slávnymi, v talentovej šou sa postavte do radu za spievajúceho psa a žonglujúcu mačku.

A aby som nezabudla, keďže vonku sa už oteplilo. Keď sa v tento slnečný krásny čas rozhodnete ísť na prechádzku, dúfam, že cestou stúpite do psích exkrementov a vtedy pochopíte, aké je to cítiť sa pod psa.