Orlia prť (Orla Perć)

Myslím si, že človek je najväčší a zároveň najspokojnejší ak zo seba vydá úplne všetko a leží vyčerpaný na bojisku ako víťaz....

(Vincent Lombardi)

Verte mi.... Cítil som sa ako víťaz po absolvovaní najťažšej zaistenej trasy vo Vysokých Tatrách. Ale vráťme sa pekne na začiatok ako to celé začalo.

Boli krásne letné dni a my sme sa rozhodli po absolvovaní niekoľkých kopcov v Tatrách vydať na niečo viac atraktívnejšie, tak sme si zvolili Orliu Prť.

Bol to dobrý nápad ale nič nebolo naplánované a všetko bolo spontánne. S kondíciou a lezením po kopcoch nemám najmenší problém ale keď sme videli čo znamená absolvovať najťažšiu trasu, tak sme museli v polovici zliezť z kopcov a vrátiť sa domov lebo pomaly zapadalo slnko a my sme neboli pripravený prespať niekde na vrchole.

Ale ako prešiel rok a my sme boli niečo skúsenejší, tak sme sa vybrali naspäť do Tatier na Orliu Prť. Auto sme na obed zaparkovali na stráženom a uzavretom parkovisku v Palenici Białczańskej. Odtiaľ vedie asfaltová cesta ktorú môžete absolvovať pešo alebo sa zviesť na koči so záprahom. Potom nasleduje cesta do hôr a mierne stúpanie.

Naša prvá zástavka bola na chate v doline piatich poľských plies kde sme sa občerstvili a doplnili sily. Odtiaľ sme pokračovali do sedla Zawrat ( 2158 m ). Zatiaľ to bola jednoduchá prechádzka v porovnaní s tým čo nás čakalo. V sedle Zawrat sme sa zložili a pripravili na nocľah.

Skoro ráno keď sme sa zobudili a pripravili na odchod, tak skončila sranda.

Začína červená značka - železná cesta menom Orlia prť. Zo začiatku sme ani netušili aká bude trasa náročná tak sme s elánom vybrali na cestu po reťaziach rezkým tempom.

Cesta vedie hrebeňom odkiaľ je nádherný výhľad.

Prechod cez Kozie Sedlo je asi najnáročnejší úsek, kde sú všetky možné zaisťovacie prostriedky. Prichádzame k žltej značke kde sme to minulý rok vzdali. Tu je prvá možnosť kedy môžete zísť dole. Ale nie! My sme boli pevne rozhodnutí že pokračujeme a boli sme pripravení na všetko.

Ďalej nasleduje najvyšší vrch, Kozie Verch. Železa je tu viac než dosť, reťaze stupačky rebríky....

Za rázcestím so žltou na vrchu Skrajny Granat je veľmi nestabilný terén. Niektoré miesta sú tak nebezpečne že urobiť chybu znamená smrť. V jednom mieste klesáte dolu strmým rebríkom a za pár metrov stúpate po reťaziach hore. bez rukavíc by som to asi nezvládol, keďže som stále používal ruky na zaistenie sa.

Tým ktorí sa chystajú a majú strach z výšky alebo menej skúsenosti odporúčam vodcu alebo zaisťovacie popruhy. Ja milujem adrenalín, preto som nemal ani vodcu ani popruhy na zaistenie.

Na ceste hrebeňom sme nestretli veľa odvážnych turistov.

Konečne zostupujeme dolu kde sa cesta točí späť ku chate na ktorej sme mali prvú prestávku. Tak toto je krátky súhrn našej odvážnej cesty orlov.

Pre informáciu, Orlia Prť je veľmi náročná trasa na ktorej neustále stúpate k vrcholkom hrebeňa a zároveň klesáte do hlbín. Je náročná na kondíciu a treba byť veľmi opatrný a každý krok vopred zvážiť. Na pomerne krátkej vzdialenosti je veľa rebríkov a stupačiek a reťazí.

Prejem krásne zážitky.