Neklesám na vzDuchu

Písal sa rok 1981 a vačšina z nás ešte štrngala v otcových nohaviciach, keď do spoločnosti pomenovanej podla gréckej bohyňe zosobňujúcej víťazstvo ( šport néé ) nastúpil mladý architekt Tinker Hatfield pôvodne najatý, aby dizajnoval ich predajne. Keď si o 4 roky uvedomil, že zážitok a funkčnosť ktorú luďom sprostredkováva prostredníctvom dizajnu, prichádza a odchádza po opustení predajne, dostal skvelý nápad. Prečo dizajnovať predajňu kde je aj tak hlavným cieľom produkt samotný a z neho plynúci pocit zo skvelého športového vybavenia? ( V tom čase to totíž ešte nebola rap a móda hoe ) Uvedomil si, že sa vie človeka svojim dizajnérskym talentom a citom pre umenie dotknúť viac práve cez návrhy a dizajn športovej obuvy. Ide totiž podobne ako pri architektúre aj o funkčnosť a technológie, ktoré ulahčia a neraz aj zvýraznia v tomto prípade športový výkon.

(zdroj: www.highsnobiety.com )

O dva roky neskôr, v roku kedy americké televízie odvysielali prvý diel Simpsonovcov, Michael Jackson tancoval v garažach (v auparku) svoj Bad, uzreli svetlo sveta prvé Air Maxy - ikonicky označené ako 1, sa tento mladý dizajnér stal legendou, aj keď vtedy o tom ešte nevedel. A práve za úplne prvými jednotkami sa skrýva další skvelý príbeh. Vzduch v podrážke pri tom nebol vôbec nový koncept, vynález inžiniera Franka Rudyho, predstavili Nike o necelých 10 rokov skôr v teniskách Air Tailwind, no bol to práve Hatfield, ktorý posunul dizajn niekam úplne inde. Inšpiráciu ako neskôr sám povedal dostal pri návšteve Parížskeho múzea moderného umenia Centres George Pompidou. Bola to znova architektúra a to budovy, ktorá obvykle skryté potrubia, schodiská a vzduchotechniku, v tomto prípade odhalila, a zakomponovala do celkovej architektúry.

(zdroj: www.highsnobiety.com )

A tak sa známa ´bublina´ ukázala prvy krat svetu - a to hneď aj v prvej televíznej reklame spoločnosti nike vôbec. Všetko čo potom nasledovalo je už história. Nike nielen využil dizajn ´bubliny´ v desiatkách dalších modelov rožširujúc jej vidiťelnosť ( air max 90, 97, air max plus, air max 360 ) ale dodnes pokarčuje v marketingu a reklame ako pevnej súčasti identity značky.

No a ja , čo som si kupoval gumené číňany z miletičky za 40 korún československých, ktoré mali v podrážke miesto bubliny tak akurát spinku zo školskej nástenky som, dodnes si to pamätam, zabadal tieto tenisky prvý krát na chlapcovi s exotickým menom, ktorý si začiatkom 90 rokov mohol dovoliť tie tenisky asi len preto že jeho otec pašoval albánsky heroín, a ostal očarený. Jednoduchý, čistý dizajn, akoby ´ideál tenisky´ - ktorý napriek jednoduchosti ponúka doslova stovky kombinácií farieb, vzorov a roznych druhov materiálov. A tak keď som si ich už vedel dovoliť - stali sa jednotky v podstate mojou jedinou obuvou ( ak nepočítam drblé príležitosti k obleku a lakovky alá truhla ) počas celého roka. Vždy som preferoval klasickejšie modely a farby ako známe safari, patta a iné ´kikiriki´ farby, vačšinou v prevedení essential či premium.

(zdroj: pinterest.com)

No a potom prišli tie krajšie životné etapy ako žena, stavba domu, dieťa a tak sa na starých maxoch začala objavovať skôr malta, bahno ako festivalový a piatkovovečerný prach a už vôbec nezáležalo mať na nohách ikonický kus módy v cene polky mesačného dôchodku mojej manky. Dnes ,keď vidím, že mladí majú svoje gumené Vansi a ja som väčšinou rád aj tak bosý na záhrade, si už len sem tam pozriem či nevyšiel nejaký pekný klasický model jednotiek a nostalgicky zaspomínam na tie dni pred 20 rokmi..

Hlavné je neklesať na vzDuchu.