25.4.2018 20:22

Keď si namiesto psa adoptujete dámu...

Nekupujte, adoptujte - vyzývajú titulky. Tak sme adoptovali.

V snahe splniť svojej dcére narodeninové želanie, som sa rozhodla, že jej darujem psa. Táto možnosť vyhrala nad novou, už x tou kerkou.

Začalo hľadanie toho pravého. Vodítkom mi bolo zistenie mojich obľúbených amerických vedcov, ktorí údajne tvrdili, že majiteľ sa na svojho psa podobá.

Z množstva smutných psích očí som nakoniec vybrala. V Rajke. Nebol to pes ale pes-nička.

Treba napísať, že sme absolútne nevedeli, čo nás čaká, čo obnáša mať šteňa. Naivne som si myslela, že však fajn, aspoň sa dcéra potrénuje k zodpovednosti.

Od samého začiatku som tvrdila: " Je to tvoj pes, ty sa staráš. Mňa sa to netýka".

Ale omyl...všetci sme skákali ako to malé štenko pískalo.

Bude bývať na zavretom presklenom balkóne...no dobre tak nie, tak v pelechu pri posteli. Ale do postele v žiadnom prípade! No dobre, ale iba sem tam...Že príjemne hreje? Ok, nech teda spí s tebou v posteli, ale na sedačku v obývačke má zákaz!

Jasné, jasné deka sa operie, tak ju pusti aj na sedačku...

Tak sa milá Zara (pôvodným menom Fiona) dostala k nám: domov, do postele, na sedačku, do srdca...

Potrebovala som trochu dlhší čas na to, aby som si zvykla na:

- sem tam mláku

- šprint do kuchyne pri otvorení chladničky

- permanentnú asistenciu pri varení (čo keby mi predsa len kúsok mäsa spadol na zem..?)

-chlpaté ponožky a nielen tie

- prekúsané nabíjačky a káble

- skorý ranný piskot, keď sa jej už chce...

- stále plnú pamäť telefónu s jej fotkami a videami

Od začiatku sme ju učili, že je dáma. V jej očiach bol súhlas a pochopenie. Ale len dovtedy, kým počas prechádzky neobjavila nejakú zdochlinu...Vtedy bolo po dáme. Koľko len vládala, toľko sa v nej vyváľala. Taký smrad som v živote nezažila!

Nikdy som nebola psíčkar, k psom som cítila skôr rešpekt. Všetko zmenilo toto štenko. Môžem len potvrdiť, že takú bezhraničnú lásku vám ozaj nedá nikto. A má to ešte aj iné výhody.

Máte vždy pripravený termofor. Môžete klásť otázky a sami si (samozrejme k vlastnej spokojnosti) odpoviete. Napríklad ja jej veľmi rada spievam. Nie je to moja silná stránka, ale ona jediná to zvláda. Musím ju však pri tom škrabkať za ušami. Najradšej má https://www.youtube.com/watch?v=cb9AAX8lKww.

Je to šťastný pes - pes -nička. Pravidelne s ňou chodíme ku kaderníčke (aby som všade nemala chlpy), k "pedikérke", na výlety, na kávičky...Moje kamky tvrdia, že by chceli byť psom u nás.

Veľa krát by som aj ja chcela byť pes u nás...

S príchodom tejto psej dámy sa zmenil aj môj status v rodine. Som babka...

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď HiKa pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
6.8.2019 22:14
Smrť sa odkladá...
27.4.2018 19:14
Inzerát