Jánošík na úteku: 24. Rieši nás mafia v najrasistickejšej výrobni na hašiš
Tešil som sa do hôr na treky, ale zobral som so sebou partiu prefajčených pľúc a v týchto horách rastie ganja od autobusovej zastávky až po vrchol hrebeňa. Čo by si robil ty?
Prvé brko nám v cene jazdy zmotal taxikár o šiestej ráno cestou z autobusovej zastávky. Cestovať nočákmi ti ušetrí lóve za ubytovanie, ale v Indii prázdne nočné cesty paradoxne znamenajú viac nebezpečia - šoféri jazdia s autobusmi ako Vin Diesel. Originál sa musíš kŕčovito držať operadiel, aby si nevyletel do uličky - celú noc, namiesto spánku, fajne?
Partia: O Krithike som už básnil, Pandu som tiež spomínal, posledná z partie je mačacia lejdy Lana z Californie. Mačacia preto lebo zo srandy neustále mňaučí. Sranda to nebola ani prvý deň, tie ostatné sa v mojom vnútri tvorili bubliny číreho zla a samého ma zaskočilo, ako detailne si viem predstavovať niekoho vraždu. Mňaaau!
Výkop bol v horskom mestečku Kasol s horúcimi prameňmi a prevahou izraelských turistov nad domácimi. Ja mám len dobré skúsenosti, ale Kasolčania Izraelčanov nenávidia - vraj nemajú chochmes a úctu k ničomu. Niečo podobné ako Rusi v prímorských letoviskách. Neznášam takéto zovšeobecňovanie, ale čo už.
Slovákov stále nikde nieto, takže ťa tu budú posudzovať na základe mojich stôp - to by mohlo znamenať, že ti každých 20 minút donesú jablkový koláč, mangové lassi a stíšia muziku vždy keď začneš hrať na gitare. Sladkosti sú sex dôchodcov, asi preto mi tu toľko rašia šediny. Maminka vraví, že to je sexy, ale viete ako je to s maminkami.
Kasolčania miešajú tabak s hašišom, nie hašiš s tabakom. Cigarety sú tu 3-krát drahšie, celé dni preto húlia. Majiteľ kempu tvrdí, že z hašišu chudnú. Leto sa blíži, plavky sú ti už 3 sezóny malé, načase pritvrdiť!
Lana pred cestou predala byt a cestuje originál s celým svojim životom - vankúše, plyšáky, chujoviny, milión kufrov, ťažká váha - byť džentlmenom bolí.
Začínam byť protivný. Dlho som sa nikomu nemusel prispôsobovať a odrazu čakám aj na raňajky dve hodiny, kým sa všetci vytrepú. Nehovorím nič, zahrýzam do jazyka a do brka. Aj z toho som protivný. Cestovať sám je zlato!
Po prvých 10 minútach na túre zisťujem, že to bude viac o čakaní, ako o šliapaní. Panda chce všade hrať a fajčiť, Krithika nevládze. Beriem na chrbát doslova batožinu celej partie a mocnie stehná ma vytrepú do Kheeregangy dve hodiny pred zvyškom partie, akurát na západ slnka. Je to brutal, naokolo len stany, provizórne chatky s nadpismi Eat acid - see the God a horskí hipíci. Bieleho som nevidel už pár dní.
Všetci ma tu chcú nafajčiť “zo svojho” a s rozžiarenými očami čakajú, či ma to položí. Úplne rovnaký šport, ako keď Slováci chceme každého turistu rozbiť svojou domácou.
Ďalší deň ťaháme na Tosh, cestou ma decká ponúkajú koláčmi, takými nie-od-starkej. Boli sladučké a za dve hodky som skackal zo skalky na skalku vyspevujúc Queen do turistickej palice. Potom som sa chvíľku hral na čarodejníka a potom agenta MI6. Objavil som ďalších 128 spôsobov, akými sa dá využiť turistická palica.
V Toshi ťa prenájom chatky vyjde ledva 50 € na mesiac. Len za ten výhľad by si bol ochotný dať bars 200 €. Kvôli zlému internetu to tu na digitálneho nomáda asi neskúšaj, ale s frajerkou by som sa tu nejaký ten piatoček vedel prehrať.
Ďalší deň baby odchádzajú - Krithika pochovať svojho otca a Lana do Vietnamu. S Pandom vyrážame do horskej dedinky Malana svetovo-známej z dvoch dôvodov: 1. Malana cream; 2. zákaz pre turistov dotknúť sa miestneho aj domov.
Títo nedotknuteľní ľudia sú vraj priamym potomstvom Alexandra Veľkého, žijú v izolácii, majú vlastné súdnictvo a políciu mafiu. Na prvý pohľad vyzerajú inak ako Indovia, ale mám silné tušenie, že to bude skôr incestom. Žiadny Colin Farrel sa nekoná.
Myslel som, že na zákaz dotýkať sa ľudí aj budov majú spirituálny, alebo zdravotný dôvod. V skutočnosti sú to rasisti. Úplne najväčší. Už v dedinách pod Malanou mi ako jedinému z partie nechcú postrážiť ruksak lebo som biely (Indom v pohode). V prvom obchodíku nesmiem prekročiť prah dverí, za vodu platím tak, že položím peniaze do misky. Kým sedím na múriku pred, každý okoloidúci na mňa npču pozerá, komentuje. Ani nemusím rozumieť, cítim. Po 10 minútach majiteľ obchodu dostáva telefonát, nech ma vyhodí - odchádzame a našupu zatvára obchod.
V dedine mám zákaz fotiť, ale podľa niektorých aj pozerať sa na chrámy. Úctivo sa zdravím, najskromnejšie prechádzam, ale cítim sa otrasne. Vidím ako na mňa reagujú - malé deti pľujú, ukazujú prstom a kričia, ženy ma obchádzajú, chlapi jeden druhého držia, pripravení vyštartovať keby som urobil jeden zlý krok. Nepreháňam.
Hovno Osvienčim - sem by mali vyvážať biele decká - nech vidia, čo je to rasizmus a primitívna nadradenosť rasy. O tom sa rozpoviem viac na premietaní v TT, BB a BA, z Indie si nesiem viac na túto tému.
Za dedinou veľká úľava, kemp so suverénne najlepším výhľadom, stany v strmáku a ďalšie koláče. Malana cream je jeden z najdrahších a najluxusnejších hašišov na svete. V Amsterdame sa predáva za šialené lóve a celá dedina vyžije len z jeho predaja. Nie je to žiadna hruda, žiadna plastelína, je to krém. Môžeš si ho natrieť na cigaretu a joint je ready. O koláčoch ani nehovorím.
Keď už sme tu, bola by škoda vychutnať si len rasistický odpor. Objednávame si hašišový podpor vo forme lava-cake. Toto ani nie je drogovanie, ale gastronomický zážitok - divaj:
Dali sme sa dokopy s ďalšou indickou partiou a rozhodli sa zísť z kopca na bus do mesta Manali. Jediná cesta vedie opäť cez dedinu. Keď som všetkých prosil “Hlavne poďme opatrne a rýchlo”, vôbec som tým nemyslel “Keď budeme na námestí, vy traja začnite grcať a odpadnite”. So mnou koláč ani nepohol, ale ostatných to vzalo až príliš. Panda zachraňuje dievča a odnáša ju k dedinskému doktorovi rasistovi - jeho diagnóza sa zhoduje s mojou: Je nafetovaná a vypadnite!
Ja stojím pred chrámom, naokolo mňa sa zbieha už dobrých 50 dedinčanov a rozmýšľam či neposlať poslednú SMSku rodičom. Ak je trest za dotyk chrámu 5000 Rp a bitka, čo je za vygrcanie sa pred chrám? Je jedno, že tých doriadených poznám 10 minút, som za nich nechcene zodpovedný. Poprosím o vodu, dokonca dostanem, lejem do huby a na hlavu chalanom, tí ju zodpovedne grcajú pod seba. S preživšími ich ťaháme naspäť do kempu. Túru z kopca by pred západom slnka nedali a… call me stupid, ale ten výhľad chcem ešte raz!
Všetky handry upraceme do stanov a pri večeri nám personál kempu prezrádza, že nás v dedine riešia. Nastavujem si budík na 06:00 ráno a som odhodlaný zajtra dedinu prebehnúť vo vymenených handrách. Naivné, ale milé.
Na záver večera, keď už všetci sedia pri piecke a pokojne pijú čaj, kopne koláč mňa. Asi mi to trávi ako myslí - pomalšie. Zatváram oči, ale stále mi do nich žiaria všetky možné útvary, vzorce, krúti sa mi hlava a počujem s ozvenou. Môžem sa vyplašiť, alebo si to užiť - trošku som si zatancoval, trošku zahral na gitare, trošku dal pizzu. Zvyšok večera mi jediný nerasista dedinčan púšťal Tool a kreslilo mi to pred očami hororové filmy, ktoré keby som natočil, Hitchcock môže handry fajčiť. Z úcty k majstrovi som na ne do rána zabudol.
Prvý budík ma zobudil, ale nepresvedčil. Druhý budík mi pripomenul o čo ide, ale nechcel som sa dedinčanom postaviť nevyspatý. Pozvoľna sme teda vstali o deviatej, umyli zuby, vymenili handry a rozdelení do skupín prešli dedinou bez ujmy. Karma sa rozhodla potrestať nás len zlým trávením a kŕčmi v bruchu.
So všetkými som sa rozlúčil a sadol na nočák späť do McLeod Ganj. Na obed nastupujem do kláštora.
ZAJTRA v pondelok 11.6. v Kulturák klube (Bratislava - Ružinov, Bazova 9) bude premietanie fotiek, dopovedanie príbehov a debata o Nepále. Pozvi aj kamošov!
Ak chceš dostávať ďalšie správy, napíš mi svoj mail do komentárov alebo na [email protected].
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Filip Jánošík Lehotský pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.