3.10.2018 09:32

Charles "Lucky" Luciano : Mafiánsky Da Vinci

Azda najznámejší a najpokrokovejší boss mafie v New Yorku bol rozhodne Charlie Luciano. Muž, ktorý vytvoril Cosa Nostru.

MLADOSŤ, POČIATKY GANGSTRA.

24. Novembra 1897 sa v Lercara Friddi, blízko od mesta Corleone narodil obyčajný Taliansky chlapec Salvatore Lucania. V roku 1906 sa so svojou rodinou dostal vplyvom migračnej vlny do USA. Tu si zmenili meno z Lucania na Luciano. Charlie bol už od detstva prefíkaný a rýchlo si osvojoval kriminálny život. Už počas školských čias ponúkal mladším žiakom ochranu za peniaze. Ak niekto odmietol zaplatiť, jednoducho ho zbil. Medzi chlapcami z jeho školy sa nachádzala ďaľšia veľká osobnosť americkej mafie. Židovský chlapec Meyer Lansky odmietol zaplatiť a s Charliem sa pobil. Dokonca vyhral. Toto bol počiatok jedného z najväčších priateľstiev v Americkej mafii. Priateľský trojuholník uzatváral ďaľší známy gangster Bugsy Siegel.

Luciano & Lansky

V roku 1916 sa Luciano pridal ku gangu Five Points Gang, v ktorom figurovali neskoršie veľké mená mafie ako John Torrio alebo azda najznámejší mafián v histórii, kráľ Chicaga Al Capone. Počas pôsobenia v gangu bol prvýkrát odsúdený na pol roka väzenia za pašovanie a predaj heroínu. Luciano s Lanskym naštartovali svoju "kariéru" práve na predaji narkotík. Po prepustení z väzenia sa o ňom dopočul vtedy jeden z najväčších bossov Masseria , ktorý v ňom videl potenciál a začal ho lanáriť do svojich radov. Charliemu sa ale nepáčil Masseriov prístup, že členmi gangov mohli byť iba Taliani sicílskeho pôvodu. Tak isto ho chcel medzi svoje rady dostať Salvatore Maranzano . Tu vzniká jedna verzia jeho neskoršej prezývky "Lucky" . Maranzano videl, že mladého Luciana rečami neprinúti k tomu aby sa pridal k jeho gangu a tak naňho poslal skupinu, ktorá ho mala eliminovať. Sebecky si povedal, že ak ho nebude mať pri sebe on, tak nikto. 16. Októbra 1929 prepadli Charlieho, brutálne ho zbili a dorezali na tvári a krku. Zranenia nasvedčovali tomu, že zomrie a tak ho nechali aby vykrvácal. Charlie ale prežil, aj keď od tej doby mu ostala na krku jazva a jedno viečko mal zmrzačené a mierne privreté celý život.

CASTELLMARSKÁ VOJNA

Priebeh tejto krvavej vojny som opisoval v predchádzajúcich blogoch. Počas tohoto konfliktu stál Luciano na Masseriovej strane spolu s menami ako Capone, Genovese, Siegel a Costello.

Počas zúrivej vojny gangstrov ľudia prebiehali z jednej strany na druhú a tak pôvodné rozdelenie prestalo rýchlo platiť.

Luciano spolu so svojim priateľom Lanskym, ktorého odmietal Masseria prijať do svojho gangu zosnovali plán, ktorým chceli podľa nich zastaralého Masseriu odstrániť. Všetko spolu naplánovali a dňa 15. Apríla 1931 sa rozhodli ukončiť krvavú vojnu. Charlie vylákal Masseriu na spoločný obed. Nič netušiaci Joe sedel v reštaurácii a pokojne jedol. Charlie sa ospravedlnil a odišiel skryť sa na toaletu. Do podniku vošli dvaja strelci prednými a dvaja zadnými dverami. Joe vedel, že je koniec a určite vedel, kto pripravil jeho popravu. Luciano počkal kým utíchnu výstrely, vyšiel z toalety a skontroloval, či bola poprava vykonaná správne a Masseria je naozaj mŕtvy. Luciano a Lansky dosiahli prvý krok na ceste k trónu. Ostal im už len jeden kráľ New Yorku za ktorým sa pobrali. Maranzano.

KRÁĽ JE MŔTVY, NECH ŽIJE MAFIA!

Charlie prišiel osobne oznámiť, že jeho jediný konkurent Masseria je mŕtvy a Maranzano spravil z neho okamžite svojho muža číslo jedna. Do svojej bandy prijal Lanskeho a ostatných gangstrov netalianskeho pôvodu. Aj keď nikdy neboli v najbližsom okruhu, už to nebolo tak striktne nastavené ako za Masseriu. Maranzano sa vyhlásil bossom všetkých bossov a všetky obchody a ilegálna činnosť bola pod jeho kontrolou a zo všetkého dostával podiel zo zisku.

Maranzano sa vyhlasuje Capom di tutti Capi

Tak ako to medzi mafiánmi býva, každý boss začne po čase podozrievať niekoho kto ho che zabiť. A keďže Maranzano nemal svojho priameho konkurenta, ktorý bol zavraždený a nikto z jeho niekdajšej bandy netúžil po odplate, začal podozrievať svoju jednotku Luciana, že ho plánuje zavraždiť. Jeho podozrenie sa zakladalo na pravde, no to nevedel. Ich nedôvera dosiahla bod, kedy sa chceli navzájom zavraždiť. Luciano bol rýchlejší. Pripravil atentát, ktorým sa mal stať definitívne kráľom New Yorskej mafie. Útočníci bývali separovane od okolia v jednom byte a nesmeli vychádzať von. Nosili im tam jedlo, pitie a Luciano im dokonca zabezpečil spoločnosť žien. Dňa 10. Septembra 1931 vošli do budovy, kde mal Maranzano hlavný stan štyria muži, ktorí sa predstavili ako daňový úradníci. Niekto z Maranzanových ľudí ich však napriek tvrdému ukrývaniu spoznal a tak sa na chodbe strhla šarvátka. Muži boli ozbrojení a tak sa prebili až k samotnému Maranzanovi, ktorý sa prišiel pozrieť na chodbu, čo sa deje. Pôvodne ho mali útočníci pobodať nožmi, no situácia sa zvrtla a tak ho najskôr pobodali a neskôr pridali výstrel istoty aby vedeli, že poprava bola definitívna. Toto bol posledný diel skladačky, ktorý posunul Charlieho Luciana na samotný vrchol Mafie v New Yorku.

COSA NOSTRA

Charlie vedel, že ako Capo di tutti Capi bude v ohrození a skôr či neskôr ho bude chcieť niekto nahradiť. Preto zvolal všetky skupiny a gangy a pred všetkými zrušil miesto Capo di tutti Capi. Vyhlásil že všetci sú si rovní a ustanovil Komisiu piatich New Yorských rodín. Rozdelil územia, ktoré pridelil bossom jednotlivých gangov, dal im právomoci, pravidlá, ktoré museli dodržiavať a ustanovil hierarchiu každej jednej "rodiny".

Po zavedení Komisie sa New York rozdelil medzi jednotlivé klany a vznikli tieto skupiny ktoré sa pomenovali podľa vtedajších bossov : Maranzano/Bonanno, Profaci/Colombo, Mangano/ Gambino, Luciano/Genovese, Gagliano/Lucchese.

Komisia schvaľovala všetky akcie a musela súhlasiť väčšina. Tak isto ak niekto navrhol likvidáciu iného člena, musela súhlasiť komisia. Niekedy sa stalo, že sa našiel odvážlivec, ktorý išiel na vlastnú päsť, no vždy to preňho dopadlo zle, pretože jeho čin nebol odsúhlasený.

Všetko išlo hladko až do roku 1935. Istý gangster Dutch Schultz vyhlásil, že prokurátor Thomas Dewey má dôkazy proti nemu a jeho gangu a chce ho dostať za mreže. Predniesol Komisii svoj návrh, no tá ho zamietla. Schultz bol známy svojou nestálosťou a Komisia sa bála, že niečo podnikne "na seba", preto sa ho rozhodli nechať zabiť.

PÁD KRÁĽA, TOPIACI SA AJ SLAMKY...

V roku 1936 bol však pre Luckyho nie príliš šťastný. Ten istý prokurátor Dewey, ktorého odmietli nechať zavraždiť, vzniesol proti Lucianovi obvinenie z prevádzkovania prostitúcie.

Thomas E. Dewey

Luciano, ktorý sa dovtedy veľmi rozumne vydával za obyčajného podnikateľa, mal zrazu na krku obvinenie a dokonca sa proti nemu rozhodli vypovedať. Deweymu to stačilo a odsúdil Luciana na 50 rokov tvrdého väzenia. Neskôr sa aj tento čin stal krokom k tomu, aby sa Dewey stal guvernérom New Yorku. Luciana hodil do jedného z najhorších väzení, ďaleko od civilizácie. Lucky poveril vedením svojej rodiny svojho priateľa Franka Costella.

Pre Luckyho sa naskytla príležitosť po vypuknutí 2. svetovej vojny. Costello dostal príkaz, aby v mafiou kontrolovaných dokoch nakladali pre podporné lode Amerických vojakov namiesto streliva a zásob rôzny tovar ako koberce a pod. ktoré mali položiť americkú armádu. Vláda vedela, že niekto ťahá za nitky a keď Lucky doručil svoju požiadavku o preloženie do väzenia s menšou ostrahou, vedeli kto dal príkaz na sabotovanie armádnych lodí. Vláda pristúpila na Lucianove požiadavky výmenou za menší trest a preloženie do väzenia s nízkym stupňom ochrany. Bol preložený do zariadenia ktorému hovorili Golfový klub a mal tam v podstate voľný pohyb. Razom ustali všetky sabotáže a Amerika mala na fronte plnú podporu. Lucky zariadil pomocou svojich kontaktov na Sicílii a Palerme, že v roku 1943 sa tam vylodili americké vojská. Za tieto služby vláde smel Luciano riadiť Cosa Nostru spoza mreží.

DEPORTÁCIA

Po skončení vojny v roku 1946 vláda ponúkla Luckymu možnosť prepustenia z väzenia, pod podmienkou, že navždy opustí americkú pôdu. Samozrejme Lucky súhlasil. 10. Februára 1946 bol deportovaný americkou vládou späť do Talianska. Usadil sa v Ríme.

Lucky však neprestal so životom gangstra a už v decembri 1946 odletel na Kubu do Havany kde zorganizoval stretnutie komisie a všetkých bossov. Utvrdil si tam svoje postavenie najsilnejšieho bossa. Na Kube vtedy vládol tvrdo prezident Batista, ktorý bol veľmi naklonený obchodom s Mafiou. Cosa Nostra mala v pláne vybudovať na Kube nové Las Vegas. V súvislosti s týmto mestom sa na spomínanej konferencii udiala pre Luckyho jedna nemilá udalosť. Komisia schválila vraždu jeho veľmi dobrého priateľa Bugsyho Siegela. Bugsy dostal na starosť výstavbu najluxusnejšieho hotela v Las Vegas s názvom Flamingo, no Bugsymu sa to vymklo z rúk a hotel stál miesto plánovaných 2 miliónov dolárov závratných 6 a to nebol stále dokončený. Lansky aj Charlie sa snažili Komisiu presvedčiť, no tá už Bugsymu ďaľšiu šancu nedala. V roku 1947 poslali Charlieho naspäť do Talianska.

Po návrate sa presunul z Ríma do Neapola, kde začal úzko spolupracovať s Cammorou a Ndranghetou. Naplánovali predaj a pašovanie Ópia cez Európu až do Marseille kde sa vyrábal z Ópia heroín, ktorý sa prevážal do USA. Nazvali to Francúzskou spojkou.

ZÁHADNÁ SMRŤ - NÁHODA ČI VRAŽDA?

Lucky chcel aby sa naňho nezabudlo a keďže v 70-tych rokoch bol film na vzostupe, rozhodol sa predať práva na sfilmovanie svojho života. 26. Januára 1962 sa mal Lucky stretnúť v Neapole s americkým producentom za účelom podpísania zmluvy. Priamo tam dostal infarkt a zomrel. Dodnes sa vedú dohady, že za jeho smrťou môže stáť mafia, ktorá sa obávala, že by Lucky vyzradil jej najväčšie tajomstvá a ohrozil jej existenciu. Bola by to naozaj kuriózna situácia, keby nakoniec Luckyho odstránili tí, ktorých v podstate sám vytvoril. Aj keď u mafie bol takýto postup bežný a veľmi veľa svojich verných sa nakoniec zbavili. Aj napriek zdanlivo obyčajnej smrti bol Charles "Lucky" Luciano jedným z najväčších, ak nie najväčším gangstrom v dejinách americkej Cosa Nostry. Po jeho smrti sa dostal do čela jeho "rodiny" Frank Costello.

*zaujímavosť : Charlie bol veľký priateľ Franka Sinatru a práve ich priateľstvom sa mal inšpirovať F. Coppola pri písaní románu Krstný Otec pri vzťahu Dona Corelona a Johnny Fontaina. Pasáž o "pomoci s producentom Woltzom" mala byť inšpirovaná skutočnou udalosťou.

PS: Ak by sa vám tieto "mafiánske" blogy páčili, dajte mi vedieť do komentára o kom ďalšom by ste si chceli prečítať :)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu

Chceš vedieť, keď PaTTo pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.