Dvere Ilúzií

Tých, ktorí odchádzajú, ba dokonca aj tých, ktorí sa medzi nimi zastavia, zvrtnú sa na päte a prekročenie prahu si v poslednom momente rozmyslia.

Vkročili už mnohí, no len tí najvytrvalejší vydržali dlhšie, ako je doba pár mesiacov. Zaujímavé je, že nikto z nich neprišiel s prázdnymi rukami. Každý jeden, ktorý prekročil prah, priniesol dar. Smiešne, že hoci boli všetci takí odlišní, tak sa v skutočnosti podobali. Tvrdili to isté. Tvrdili, že po prekročení prahu, je cesta späť nenávratne preč. Presviedčali ma o fakte, že naše cesty sú teraz večne späté.

Táto ilúzia vo mne formovala falošné ideály o tom, že v spoločnosti niekoho iného, je človeku lepšie. Prinútilo ma to riskovať a opätovne vkladať srdce do rúk ľudí, ktorí ho skôr či neskôr zlomili. Každý ho zlomil iným spôsobom, zanechal iné jazvy, pocity a takisto mi každý daroval niečo iné.

Najskôr ich prišlo viacero. Tvárili sa ako kolektívny hrdina, no pravdou bolo, že časom zničili jeden druhého. Všetci za jedného a všetci proti všetkým. Sebec – to bolo to pomenovanie, ktorým ma označili tesne pred tým, ako zabuchli dvere. Podľa seba súdim teba. Ďakujem vám priatelia – hrdinovia, ktorí ste mi darovali vedomosť, že dôvera je dar drahocenný. Zakázané ovocie, ktoré prahne po zneužití.

Zdroj: Deviantart

Kyslík – to, vďaka čomu dýcham a žijem. Ten prišiel na rad ako ďalší. Naučil ma doposiaľ nepoznané. Srdce vložené do jeho náručia. Prvýkrát, druhý, tretí... Finálne číslo už zhltla história. Vraj do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš – hlúposť. Šťastie budeš pokúšať až do doby, kým sa neutopíš. Dar života, ďakujem ti! Teraz už viem, že aj na prvý pohľad krásne môže byť toxickým.

Zdroj: Pinterest

Stelesnená ambícia. Vbehla do dverí kričiac, že hoci je život ťažký, tak jeho krása je oveľa silnejšia. Chcela ma učiť lietať v oblakoch. Vraj sa nemám báť. Nespadnem. Bude stále vedľa mňa a spoločne sa necháme unášať mrakmi plných fantázie. Vzlietli sme, obzrela som sa – bola preč. Tvrdý dopad a stovky otázok. Lietajúca vína ani nevieš, ako si vážim tvojho daru nevedomosti! Nuž, niekedy je skrátka lepšie nepoznať odpoveď.

Zdroj: Deviantart

Vrcholom večera bola tragikomédia. Skúsila som to naposledy. Hodila som jej ten orgán, ktorý je symbolom lásky. Chytila ho. Po krátkom skúmaní skonštatovala, že potrebuje zahriať. Zapálila ho, plameň vzbĺkol a jeho žiara bola zreteľná na míle ďaleko. Popol. Čakala som, že ako bájny fénix povstane, no nestalo sa. Zázraky sú v rozprávkach a efekty vo filmoch – toto je realita. Nehybne som stála s dierou v hrudi premýšľajúc, či autorka tohto nápadu nebola len výplodom mojej fantázie. Dúhové stvorenie, ďakujem, že si mi ukázala silu ilúzie!

Zdroj: Deviantart

Už odišli všetci. Hodnú chvíľu upieram zrak na dvere, ktorými nik neprechádza. Ani dnu, ani von, ba dokonca ani medzi nimi nikoho niet. Narodíš sa sám a zomrieš sám – všetko ostatné je len ilúzia.

Priblížim sa k dverám bližšie. Chystám sa uchopiť kľučku, dvere zavrieť a nadobro ich zamknúť. V poslednej chvíli si to rozmyslím a dvere zostávajú pootvorené. Ktovie, možno ma príde navštíviť ešte nejaká milá ilúzia. Možno prinesie aj dar.