Stal som sa dobrovoľníkom SFZ

Futbal je fenomén. Klišé, no vyjadrenie stále platí. Nepoznám iný šport na zemeguli s väčšou popularitou. Láka milióny ľudí, či už v pozíciách divákov alebo samotných hráčov. Získal si aj mňa. Odmalička sa mu venujem, no priznám sa vám s jednou vecou.

Nikdy ma nebavil klubový futbal. Skutočne. Najvyššej anglickej, španielskej, talianskej či inej lige sa vyhýbam dostatočne dlho. Maximálne pozriem v TV pohárový zápas nejakého nášho zástupcu alebo zaujímavé derby či šláger z Fortuna ligy. Sem-tam navštívim možno tak domáce zápasy Spartaka. Nič viac, nič menej.

Od malého decka sú pre mňa však ťahákom medzištátne zápasy. Preto, lebo hráči reprezentujú svoje krajiny a ide o skvelú možnosť zviditeľnenia svojej domoviny pred "cudzím publikom". Zažiť atmosféru finálového turnaja, či už MS, ME alebo iného, musí byť skvelý zážitok. Čo všetko to zahŕňa snáď nemusím rozpisovať.

Vždy, keď hrali naši sokoli akýkoľvek zápas, či už priateľský alebo kvalifikačný, som im venoval svoj čas. Či už za televíznou obrazovkou alebo priamo na štadióne. Aj keď hrali s napínavý zápas s Maltou alebo nudnú formalitu s Lotyšskom.

Postupom rokov som si kreoval jeden zo svojich snov. Túžil som zažiť atmosféru akéhokoľvek zápasu reprezentácie z iného uhla, než len fandiť kdesi na tribúne. Chcel som sa podieľať na organizácii, byť v bližšom kontakte s ľuďmi, ktorí sa starajú o hladký priebeh každého zápasu.

Nedávno SFZ zverejnil ponuku, že hľadá do svojich radov dobrovoľníkov. Ľudí ochotných venovať svoj voľný čas pomoci s finálnou prípravou domácich reprezentačných stretnutí A-mužstva i kategórie U21. Neváhal som, ozval som sa a vyšlo mi to. Premiéru som zažil počas čudného zápasu s narýchlo zostaveným výberom Dánska.

Spoločne s ďalšími ochotnými chalanmi sme tak dostali šancu uvidieť zápas zo spomínaného "iného uhlu". Z útrob, z príprav začínajúcich dlho pred výkopom. Čo také povinnosti dobrovoľníka zahŕňajú? Začali sme v krásnej Trnave (mesto za posledné roky urobilo nesmierny pokrok vďaka Bročkovi, klobúk dolu), na Štadióne Antona Malatinského presne o 17:00. Stretli sme sa s našimi "nadriadenými" a prezreli si priestory štadióna, kam nemá bežný divák prístup.

Spoločne s kamarátom Timotejom sme sa stali "foťákmi". Našou domovskou miestnosťou sa stalo press centrum pre fotonovinárov. Ide o ľudí, vďaka ktorým si môžeme vždy poprezerať jedinečné momentky z každého zápasu. Našou úlohou je ich zaevidovať, vydať fotovestu a prípadne im pomôcť s orientáciou na štadióne. Stretávame domácich i zahraničných, či už z Dánska (keďže sme s nimi hrali), Rakúska či Poľska. V ďalších zápasoch samozrejme aj z iných krajín. Hneď vedľa nášho miestečka sú dvere, odkiaľ sa dá dostať na hraciu plochu.

Najkrajší moment však prichádza pár minút pred samotným výkopom. Presúvame sa pred hlavný vchod, kadiaľ hráči nastupujú na ihrisko. Berieme so sebou laná a pokladáme ich do vymeraného priestoru pred obe striedačky. Tentokrát je našou úlohou dohliadnuť na to, aby fotonovinári neprekračovali jasne stanovenú líniu a nešli so svojimi objektívmi priam hráčom a realizačnému tímu až do krku. Vo svete bežná prax. Všimnúť ste si to mohli napríklad počas nedávnych MS.

A potom to príde. Stojíte tesne pri trávniku. Pred vami sú už nastúpené oba výbery, za vami lavička domáceho slovenského celku a púšťajú sa hymny. Ocitáte sa tak na špeciálnom mieste v príjemnom okamihu. Pre niekoho nezaujímavých pár minút nástupu a hymien, pre iných skutočne sen.

Následne počkáme, kým sa fotonovinári rozmiestnia na svoje stanoviská a smerujeme opätovne do útrob štadióna. Následne, keďže je prvotná práca hotová, smerujeme hore na tribúnu, aby sme si aj my mohli vychutnať zápas. Vôkol nás sa prechádzajú známe osobnosti, napríklad sám Marcel Merčiak, no nechýbal ani, čuduj sa svete, Štefan Harabin. Ak nám vyhladne, k dispozícii sú párky s kečupom či horčicou. Vraj "trnavská klasika". Uvidíme, čo budú podávať na Tehelnom poli.

Po záverečnom hvizde smerujeme späť na do svojej press miestnosti a čakáme, kým nám "kolegovia" vydajú zapožičané fotovesty. Poprajeme im pekný deň a šťastnú cestu domov. Následne, kým štadión opäť stíchne a počet prítomných osôb sa zredukujeme, ideme zaniesť vesty do dodávky. Míňame šatňu domácich i hostí. Stretávajú sa nám pohľady s našimi oporami i hráčmi súpera. Opäť niečo, čo len tak nezažijete.

Ak je všetko porobené, odchádzame domov. Nie s balíkom peňazí, ale neskutočným zážitkom a novými skúsenosťami. Veď o tom je dobrovoľníctvo. Určite sa mu v akejkoľvek forme skúste venovať aj vy.