Malo to tak byť ?

Nie, neni to o ľútosti , teda dúfam že nieje .

Je naozaj ťažké písať o niečom , čo tak veľmi bolí , ale je asi lepšie aspoň o tom písať , ako držať to v sebe , alebo povedať nahlas . Myslieť si že rodina nikdy nezradí a neublíži, je to najhoršie čo si mohla myslieť , a hlavne keď ide o človeka o ktorom ste si mysleli , že je ten najlepší a najužasnejší človek pod slnkom, že nikdy neodíde, a nikdy vám nepovie slová ktoré by vás ranili . Jasné , život je nevyspitatelný , a nikdy nevieme čo sa stane , a čo sa pokazí , ale ako sa ma dieťa na to všetko pripraviť ? ako sa má zmieriť s tým , že ju jej vlastný otec nechce? nechce vedieť ako sa má , nechce ju vidieť, nechce byť jej otec... na toto sa dieťa nedokáže pripraviť, nedokáže sa s tým zmieriť , nedokáže prekonať tú bolesť a nedokáže to pochopiť ... Namiesto toho , si to vyčíta a hladá chybu v sebe , začína nenávidieť, začína preklínať všetko čo povedal, čo spravil a vlastne..čo nespravil .

Môže povedať , že už nemá otca, keď sa k nej takto zachoval, ale dá sa to ? alebo je to všetko len kvôli tomu , že to tak musí brať ? musela pochopiť že život je taký , že ľudia odchádzaju , aj keď sľubovali , že to nikdy nespravia . A vy sa sami seba pýtate , či to tak má byť , alebo ste spravili málo , pre tú záchranu ? Spravil vôbec niečo on ? milión otázok , na ktoré nedostane odpoveď , a postupne si uvedomuje .. že tie odpoveďe ani nechce vedieť, pretože tú bolesť , by už nezvládla ... Nieje to o tom , žeby ona nechcela ... najhoršie na tom je to , že on nechcel ...