1.7.2018 19:00

Keď máš swag a veľa lóve.

Ferarri Testarossa je totálna legenda. Pozná ju každý petrollhead a odkedy si videl seriál Miami Vice, tak tajne túžiš po tom, aby ti jedna taká biela stála pod barákom. Lebo biela je najviac. Alebo?

Giovanni Gianni Angielli bol rovnomenným vnukom zakladateľa automobilky FIAT. Na univerzite vyštudoval právo a preto mu prischol aj „superhrdinský“ pseudonym L‘Avvocato. Svoje právnické vzdelanie však uplatnil iba okrajovo popri podnikaní. Rodinného podniku sa ujal v roku 1966 a celkom sa mu darilo. Pod jeho velením nabral FIAT pod svoje krídla všetky väčšie Talianske automobilky a údajne dokázal reálne ovplyvniť aj viac ako 4% Talianskeho HDP.

Okrem peňazí mal aj celkom slušný vkus. Vedel sa obliecť a v garáži mal veľmi zaujímavú zbierku automobilov. Handry teraz dajme bokom a sústreďme sa na tú záživnejšiu časť jeho štýlu. K 20. výročiu vedenia firmy si dal vyrobiť niečo špeciálne, Ferarri Testarossa Spider.

Len jedna

Po svete behá viacero Spiderov, ktoré boli prerobené z klasickej Testarossy tak, že im niekto ako Richard Straman (čakaj článok) ufaklil strechu, a snáď aj poriadne vystužil zbytok karosérie. Agnielliho Testarossa je však trošku iná ako tie ostatné. Je to jediná Testarossa, ktorá už ako kabrio vyšla z fabriky. Navyše má jednu-dve špecialitky, aké nemá žiadna iná.

Zvonku

Na prvý pohľad zaujme nertadičný strieborný lak „Spider´s Argento“. Výber tejto farby nie je vôbec náhodný. Farba je zvolená podľa kovu, ktorý má v periodickej tabuľke chemických prvkov rovnaké označenie ako iniciály jeho majiteľa, A.G. Zo striebra je aj veľký symbol Ferarri na zadnej strane auta. Prevedenie karosérie dopĺňajú modré detaily, ťahajúce sa pozdĺž podvozka, po okrajoch dverí a po bokoch predného previsu.

Iný je aj zadný kryt motora, ktorý je rovný, celý pokrytý tromi zvyslými radmi chladiacich výduchov a elegantne súpa smerom k hlave vodiča. To preto, lebo konštruktéri museli niekde medzi vodičom a motorom nájsť miesto pre skladaciu strechu. Možno niekto očakáva, že plátená strecha by mohla byť tiež modrá, ako aj ostatné detaily, no nie je. Je biela, a ovláda sa automaticky z interiéru.

Zvnútra

To, čo nie je vidno na prvý pohľad, je interiér v tmavo mmodrom odtieni. Ktorý ináč vyzerá rovnako ako v klasickej Testarosse.

Zaujímavá špecialitka pre konkrétne tento kúsok je prevodovka. Kvôli zraneniu nohy, mal Gianni asi problém s častým stláčaním spojky, takže pre neho vyvinuli prevodovku Valeo. Vďaka nej, si 5 prevodových stupňov mohol voliť nielen klasicky, manuálne, ale aj automaticky. To je dosť pokročilá technológia na 86-ty rok. Motor zostal úžasný 4,9-liter V12 ako aj v klasickej Testarosse s výkonom 319kw (390k) a „točákom“ 491Nm.

Gianni tento jedinečný skvost predal svojmu blízkemu kamarátovi, s ktorým hrával poker. Posledným majiteľom tohto jedinečného kúsku je Ronald Stern, ktorý si ho v roku 2016 vydražil za milión libier. To je dobrý deal, vzhľadom k tomu že cena určite stále rastie.