Po prvýkrát v Ázii...

Keď si nájdeš frajerku, ktorá precestovala takmer celý svet, musíš tak nejak rátať s tým, že doma dlho nevydrží a bude ju to niekam ťahať . Potom máš dve možnosti: buď ju pustíš samú s niekym iným ( najhorší mesiac bez nej, keď bola v Brazílii a Karibiku ) alebo niečo pošetríš a pôjdeš s ňou :)

Najskôr som sa toho obával, pretože nie som bohvieaký cestovateľ ... Chorvátsko, Turecko, Tunis a predĺžené víkendy v Európskych metropolách, taká klasika :)

Zabudol som predstaviť hlavných hrdinov výpravy do exotiky . Ja sa volám Michal a priateľka je Janka. Tento blog, ak to tak môžem nazvať, píšem s odstupom času dvoch rokov, tak sa Vám ospravedlňujem, že už nebudú spomenuté všetky výdavky a časové údaje, lebo si to už jednoducho nepamätám, no v Ázií sa nám stalo toľko zážitkov, že som sa rozhodol s Vami o ne podeliť. Formalitky by sme mali a môžeme ísť na to :)

Bol december, ja som bol v práci, keď mi pípol messenger a v ňom bola správa od Janky. "Našla som letenky do Ázie za lacno." Parametre leteniek : Spiatočná letenka do Bangkoku s prestupom v Dubaji so spoločnosťou Fly Emirates za 370€ na 3 týždne v období na prelome mesiacov február/marec s odletom z Viedne. Dlho sme teda nerozmýšľali. Dva mesiace ubehli ako voda a my sme už sedeli v aute smer Bratislava autobusová stanica.

Na presun z Bratislavy do Viedne sme použili spoločnosť Student agency pričom nás cesta autobusom vyšla 1€. Na letisku sme mali približne hodinku čas, práve vtedy prišli na mäsožravca telom i dušou (mňa) veľké hlady. Janka vytiahla z ruksaku rezne, ktoré nám upiekla jej mamina na cestu , presne tie rezne, na ktoré som ešte doma v Žiline nadával načo nám sú však si niečo kúpime. No vďaka bohu za ne, len sa tak po nich zaprášilo . Onedlho sme už nastupovali do lietadla. Ja som ešte neletel tak ďaleko a v takej mašinke . Veľký zážitok :)

Po dlhej dobe som si užíval let s tým, že mi nedralo kolená o sedadlo predo mnou. Predstavujem Vám môjho najlepšieho kamoša počas letu - Dotyková obrazovka na sedadle - zábavný systém. Pri dvojhodinových letoch po Európe som nariekal od nudy a malého priestoru na nohy. Teraz ani neviem ako ubehlo tých päť a pol hodiny do Dubaja . Pozrel som si film , najedol sa a pristávali sme. Milujem lietanie :)

Na letisku v Dubaji sme mali na prestup len niečo cez hodinku času, pozreli sme si letisko a za chvíľku sme už zase sedeli v lietadle smer Bangkok. Ja som si Bangkok predstavoval hlavne taký, ako bol v Hangover 2, takže som sa naň veľmi tešil :D. Let trval šesť a pol hodiny. Prílet bol večer a my sme Bangkok opúšťali hneď v nasledujúce ráno, takže na pozeranie mesta nebol čas .. nevadí, o necelé tri týždne pri spiatočnej ceste v ňom máme naplánované tri dni s ubytovaním priamo na Khao San Road, takže mesto si ešte užijeme :) . Z letiska sme sa taxíkom odviezli na predmestie, kde sme mali booknutu jednu noc v hosteli. Po vystúpení z taxíka som okamžite dostal klimatickú facku v podobe tepla a vlhka. Prišli sme na izbu, zložili batožinu a ja som mal na programe už len sprchu a dobrú noc... ale nie, Janka ma zobrala von, že si kúpime nejaké ovocie , lebo na to som sa tešil , ako mi všetci hovorili ,že ovocie tam, to je úplne iná káva oproti tomu v kauflande .. No tak dobre vybehli sme teda vo, nekráčame ani 3minúty a z tmavej uličky už po mne kričí miestny Escobar, či nemáme chuť na nejaké ópium. Radšej som nereagoval, lebo však Hangover 2 .. ovocie sme nenašli, bola to fakt odľahlá časť. Nakoniec sme urobili nákup v 7 - eleven a šli spokojne na hostel. Ráno nás už čakal minivan smer ostrov Koh Chang.

Cesta trvala 6 hodín a osádka minivanu bola epická - my dvaja, ďalej párik nejakých severanov, asi švédov a zlatý klinec, štyria mladí číňania . Po cca 5minútach sa čínski kamoši osmelili a začali hulákať na celý minivan a spievať si nejaké ich piesne, neskutočná komédia. V polovici cesty sme zastavili na mieste, ktoré bolo čerpacia stanica, reštaurácia, zelovoc a tam sme si konečne dali ten ich ananás - no mega bomba.

Po príchode do prístavu sme naskočili na trajekt, ktorý nás previezol na ostrov Koh Chang. Nasadli sme do taxíku, a vtom sa spustil lejak , ale taký lejak, že na ceste bolo asi pol metra vody. Janka videla ten zmar v mojich očiach :D ... ale hneď mi vysvetlila, že v Thajsku mimo obdobia dažďov ako rýchlo búrka príde tak aj odíde :)

Konečne sme dorazili do nášho hotela. Prišli sme na recepciu, vybavili všetky potrebné veci a milá pani nám išla ukázať náš apartmán. Ako kráčame, vidíme prvé apartmány, luxus - veľké okná, no proste bolo vidno, že sú novučké. Hovorím si ..."toto za tie peniaze predsa nemôže byť ono" .. nemýlil som sa , pokračujeme ďalej a začína časť s trošku horšími, teda skôr staršími apartmánmi, ktoré už majú niečo za sebou, ale stále vyzerali super .Ja už radšej len tak v duchu pre seba.. "paráda to nie je vôbec zlé!", no tá nízka teta nezastavuje, tak ideme ďalej . Začínajú apartmány tretej cenovej, no ona na moje veľké počudovanie stále pokračujež nakoniec dokráčala k posledným domčekom, ktoré boli na úplnom kraji komplexu hneď vedľa hlavnej cesty. No čo Vám poviem, na prespanie to stačilo.

Začalo sa stmievať, a my sme ešte mali v pláne ísť si požičať skúter na nasledujúce 4 dni. Vydali sme sa z komplexu peši a kráčali popri hlavnej ceste asi 10 minút, kým sme prišli do takého väčšieho zoskupenia budov reštaurácií, trhov a barov . Počas tých 10tich minút chôdze sme s Jankou viedli úvahy, že či sú v tom lese na druhej strane vozovky nejaké zvery, ale nakoniec sme sa utešovali, že určite nie a že sa nám nič nemôže stať, veď zvieratá ako opice žijú určite hlbšie v pralese a toto je rušná hlavná cesta ( za celý čas prešlo asi jedno alebo dve autá :D ) Hneď ráno sme sa presvedčili o opaku. Na celom ostrove sú veľké skupiny opíc priamo pri ceste, lebo veď nie sú blbé a vedia, že od turistov dostanú často nejaké jedlo.

Elektrikári , celé dni tam posedávali :)

Nasledujúce dni sme trávili presúvaním sa na skútri po všetkých plážach na ostrove a jedením domácej kuchyne. Ja som hrdinsky tvrdil, že budem každé ráno chodiť cvičiť do miestnej posilňovne .. no bol som tam raz, vstup cca 5€ a dlane celé oranžové od kovových činiek, ktoré boli celé hrdzavé z toho vlhka, raz stačilo :/

Posledný deň na ostrove sme sa odhodlali na misiu - dostať sa na pláž s názvom White Check Beach, ktorá bola síce znázornená na mape ostrova, no neviedla k nej oficiálne vyznačená cesta, že sa na ňu dá dostať sme vedeli z nejakého blogu. Pláž sa nachádzala na opačnej strane ostrova, takže sme ho celý museli prejsť, čo bola asi hodina a pol na skútri. Pár krát sme zablúdili, pár krát som skončil so skútrom v potoku, pár krát som to vážne chcel vzdať a ešte k tomu ručička na budíku s palivom bola v červenom poli :D nervy .. no nakoniec sa nám podarilo pláž nájsť...

A bolo to najkrajšie miesto, na akom som v živote bol. Nič, len piesok, palmy, nádherná voda. Zatiaľ čo Janka sa slnila a relaxovala, ja som sa pokúšal trafiť a zhodiť kokosový orech z palmy ...márne... po dobrej polhodinke som to vzdal, tomu hore asi muselo byť ľúto, že sa mi nezadarilo, a tak o pár sekúnd z jednej palmy spadol orech priamo do vody. Urobil som druhý najrýchlejší šprint v mojom živote (predsa len utekať pred rotvajlerom je motivácia úplne niekde inde :D).... nasledujúcu hodinu som ho za pomoci nožíku rozbíjal . Bola to drina, no tá chuť kokosového mlieka bola úžasná a stála za to :) .. urobili sme si nejaké fotky, okúpali sa a vydali späť na hotel.

Ostrov Koh Chang hodnotím veľmi kladne. Rozvinutá infraštruktúra umožňuje rýchly a bezproblémový pohyb po ostrove. Všade je veľa reštaurácií, barov, krásnych pláží a vyhliadok. My dvaja sme dostali chuť na niečo trošku kľudnejšie, a tak práve vhod prichádza naša ďalšia destinácia - ostrov Koh Kood :)

Na ostrove Koh Chang sme si kúpili lístky na rýchly čln (speed boat), ktorým sme ani nie za hodinku prišli na ostrov Koh Kood. Lístok stal cca 20€. Speed boat zastavil pri dlhom móle a pešou chôdzou sme prešli až k nášmu rezortu, ktorý bol len pár stoviek metrov od móla.

Ubytovanie bolo tentokrát neskutočné. Pozostávalo z desiatich samostatných domčekov umiestnených maximálne tak 20 metrov od pláže. My sme mali domček číslo jedna, čiže hneď prvý vedľa recepcie, to znamenalo najsilnejší wifi signál, no paráda :) Noc stála 7€ . Každý deň sme mali raňajky a zvyšok dňa sme sa stravovali v "meste" asi 10 minút jazdy skútrom od našej pláže.

Raňajky a kontrola čo vo svete .. vtedy Barcelona otočila proti PSG doma .. preto ten výraz :D

Ostrov je rozlohou menší, tak sa nám hneď prvý deň podarilo nechcene zájsť na skútri až na opačný koniec ostrova . Orientácia na mape bola horšia, tak sme odchytili miestneho mnícha, že hádam bude vedieť niečo po anglicky a ukáže nám, kde sa nachádzame. Kamoš rozprával tak ako keby rapoval, račkoval a ešte aj koktal všetko anglicko- thajsky :D .. ale bol podarený, chcel sa s nami fotiť a ukázal nám rozostavaný chrám s obrovskou zlatou sochou Budhu na streche, porozprával niečo o ich náboženstve, a to všetko nezištne :)

Na druhý deň sme si povedali, že ideme športovať. Požičanie kajaku za tuším 5€ na 5hodín? No nekúp to! Pádlovali sme okolo ostrova na ďalšiu pláž. Prekvapivo tam opäť nikto nebol len hojdačka :) .. pri nástupe na kajak cestou späť Janku zmietli vlny a doráňala si kolená a píšťaly. S tou slanou vodou to bola super kombinácia :D. Naspäť nie a nie dokajakovať pretože vlny išli rovno oproti nám. Aby toho nebolo málo, Janke stekala krv z nôch cez odtokovú dierku na dne kajaku rovno do mora ...výborna príležitosť začať tému na spôsob Čeľustí... ako teraz prilákame všetky žraloky sveta :D ...večer sme šli na výtúženú thajsku masáž, ktorá sa zmenila mučenie. Za prvé sme boli dobre spálení z kajaku, veď načo faktor, podruhé, počas cesty na masáž sa nám na nohy nalepil piesok a pani masérky nám ho po tom spálenom tele krásne drali, veď peeling je plus, a v neposlednom rade Janka mala rany na nohách, ktoré pri masírovaní spodnej polovice tela masérka moc nebrala do úvahy :D Tá , ktorá masírovala mňa mala zase veľkú sranda z toho ako som sa šupil na chrbte :D .. ale masážka fajna v prepočte za 7€, u nás za ňu dáte pomaly 10- násobok.

Na ostrove sme si užili nádherné tri dni. Nadišiel čas opustiť Thajsko a presunúť sa do Kambodže. Druhá polovica našej dovolenky už bola o poznanie dobrodružnejšia a ani zďaleka nie taká bezproblémová ako Thajská časť.

Dúfam, že Vás blog aspoň trochu zabavil , pokračovanie čoskoro :)