Na lásku sa nezomiera, len to občas veľmi bolí

Pamatáš si , ako si sa ma rok snažil prehovoriť aby sme sa stretli? Obdivovala som tvoju výdrž , že si napriek mojim výhovorkám vydržal a neotočil sa na päte. Úprimne mala som strach ísť s niekým znovu von po nejakej dobe. Prehovoril si ma. Prehovoril si moju tvrdohlavosť , zlomil si ma a nakoniec som šla. Neľutujem to vôbec , spoznala som neskutočne úžasnú osobu a síce to zo začiatku šlo zo mňa ako z chlpatej deky dospeli sme k tomu , že sme si začali veľmi rozumieť. Aj po vyše roku si to pamätám , akoby to bolo včera. Pamätám si tvoje prvé objatie a ten úprimný úsmev , videla som , že si šťastný a ja som bola tiež. Pochodili sme snáď celé mesto a pomaly som musela ísť domov. Spravili sme si prvú spoločnú fotku a odprevadil si ma na zastávku. Dohodli sme sa , že sa stretneme aj na druhý deň a tak aj bolo. Z ročného čakania na prvé stretnutie sa stalo každodenné. Nevedeli sme sa obaja dočkať kedy sa znova uvidíme. Uvedomila som si aký si musel byť smutný z toho čakania a pritom sme si rozumeli ako nikto iný poznal si ma a ja som všetko o tebe vedela , keď ja som rozprávala ty si celý šťastný naslúchal a opačne. Stal si sa mojou slabosťou , priateľom ..

(záujem o pokračovanie?)