Pridaj blog a sútažíš o zájazd do Dubaja alebo Paríža
Zapojiť sa do súťaže
Súťaž prináša
Cestovanie

Mallorca: Na letisku sme si vytlačili naše fotky, ktorými sme potom platili

18.8.2018 15:15
Toto asi nebude cestovateľský blog na aký ste všetci zvyknutí. Celé sa to nieslo v duchu spontánnosti, nič sme nemali pripravené a jediné čo bolo jasné je, že ideme na Mallorcu.

Myslím si, že začiatok tohto výletu viacerí poznáte. Podľahli sme kúzlu 15 eurových leteniek od leteckej spoločnosti Laudamotion, ktorú odkúpil Ryanair. Spočítali sme si, že za 30 eur neotočíme ani Tatralandiu a tak sme si povedali, že sa vyberieme do mesta Palma de Mallorca. Na otočku. Matej, Peter a ja.

Všetko sa to udialo v najťažšom období nášho školského roka- počas koncoročných skúšok. Nad ničím sme nerozmýšľali, kúpili sme si letenky a čakali, kým nastane deň D. Až neskôr sme si všimli, že letíme o 5:20 ráno a posledný autobus na Viedenské letisko ide o 23:45. Čakala nás dlhá noc.

Prázdne letisko ponúkalo množstvo možností a nám sa spať akosi nechcelo. Našli sme fotobunku a posledné drobné sme minuli na sériu šestnástich fotiek na doklady a jednu egyptskú fotomontáž.

Chalani vymysleli najhlúpejšiu možnosť zábavy na veľkom Viedenskom letisku. Každý z nás vraj musí získať niečo, čo vymení za našu spoločnú fotku.

Peter chcel vymeniť svoju fotku za cigaretu, no jediný fajčiar vyzeral byť dosť naštvaný a o dve hlavy vyšší ako on. Nakoniec sa však prekonal a šiel za ním s otrepanou formulkou po anglicky o tom, že by chcel cigaretu a že mu za to dá našu fotku. Prvých 5 sekúnd som si myslela, že sa Peter nezaobíde bez facky a náš výlet skončí v nemocnici. Nedostal jednu cigaretu, pán mu dal dve.

Výmenné obchody pokračovali, dostali sme vodu, Matej mal možnosť vysadnúť si na umývacie auto, Nemci nám dali keksíky, aj plechovky Fanty.

V McDonalde sme dokonca za fotku dostali kávu, ku ktorej si vypýtali chalani "low carb" burger. Trojitá dávka mäsa so šalátom za 8 eur.

Po mojom naliehaní som ich konečne presvedčila nech aspoň hodinku spíme, tak sme sa teda rozložili pred našim gate-om a zaspali sme.

Keď sme sa zobudili, vymenili sme fotku za posledné pitie a nastúpili do lietadla.

Nechápte ma zle, bol to skvelý výlet, no doposiaľ som vždy cestovala tak, že som si všetko predom naplánovala. Možno preto sa mi myšlienka, že vystúpime na zástavke "Plaza de Espanya" len kvôli tomu, že to znie dobre, nepozdávala.

Nakoniec asi zafungovala mužská intuícia a vystúpili sme presne v centre. Nemali sme mapu, šli sme hocijako. Tak veľmi sme sa zaplietli v španielskych uličkách, že sme si stihli prejsť celé mesto ešte doobeda. Videli sme nádherné katedrály, aj malebné záhradky.

Po obede, ktorý stál jedno euro, sme sa vydali po pobreží na pláž. Keď sme konečne dorazili na verejnú pláž a ja som skúsila teplotu vody, v sekunde som povedala, že do takej studenej vody nevojdem. Tiež som predpovedala, že chalani v nej nevydržia viac ako 5 minút. Oni však naschvál vydržali o čosi dlhšie a ja som sa pod paľbou neustáleho dobiedzania a tiež neúprosného slnka napokon odhodlala ísť do vody.

Už som niečo pocestovala, no takéto vlny za slnečného počasia som ešte nezažila. No ani toľko rias.

Keď nad tým s odstupom času rozmýšľam, kúpali sme sa všetci traja, pričom sme mali na pláži položené naše tašky s telefónmi, letenkami, dokladmi a peňaženkami. Mladosť- pochabosť.

Na slnku sme strávili viac ako šesť hodín, no začali sme si to uvedomovať až pri odchode na letisko. Po poslednom kúpaní sme sa išli osprchovať, aby sme zmyli všetku soľ, no keď sme pohli kohútikom, zistili sme, že medzičasom vypli vodu. Na letisko sme teda šli slaní a spálení.

Z tohto skvelého opálenia som sa spamätávala ešte dlho, no to ako som sa kúpala v smotane je iný príbeh.

V lietadle sme od samej únavy odpadli a v spánku nám nebránil ani plač bábätiek za nami.

Naspäť do Viedne sme dorazili pred polnocou a autobusy nejazdili. Študentský život je bláznivý, no ak nájdete učiteľa, ktorý je ochotný prísť po vás o polnoci na letisko, stanete sa spriaznenými dušami. Spomeň si na zatrpknutú pani, čo ťa učila dejepis a občiansku a potom si to porovnaj s pánom profesorom Tyrolom, ktorý po nás v noci prišiel, odšoféroval to späť a ráno išiel normálne učiť. To je viac ako učiteľ.

Nikdy by mi nenapadlo že to poviem, no vážne sa oplatí ísť len tak na Mallorcu. Za minimum peňazí máme milión spomienok.

Ak ťa náš výlet zaujal a chceš sa inšpirovať, pozri si aj video z nášho výletu ktoré spravil Matej:

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.
Priemerné hodnotenie
6.9
Ohodnoť blog
Pre hodnotenie sa musíš prihlásiť!
Prihlásiť
227
Nahor
Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať
Mesačný trip po Sri lanke . 1
Potulky po krásach Slovenska 22
Moje myšlienky
ISLE of SKYE (Škótsko)
Le Bistro: Kaviareň, ktorá dýcha súčasnosťou!
Ako rozpoznáte dobrú kamarátku od zmije?