Chorvátsko po maturite a stratený v Omiši

Kedže sme boli tesne po maturite, nemali sme veľa peňazí, tak sme sa rozhodli, že budeme spať v spacákoch, poprípade niektorí v aute a variť polotovary na dvojplatničke.

1. deň

Chceli sme vyraziť okolo dvanástej v noci, no kým sme všetky kufre naskladali do vnútra, bola aj jedna hodina. Cesta bolo celkom príjemná. Po 11 hodinách cesty sme prišli do Chorvátska. Naša prvá zastávka bola Zrće Beach. Mnohí ju poznáte ako najväčšiu párty v Chorvátsku. Ale prv, než sme vyrazili na pláž, sme si museli nájsť miesto, kde prespíme, najeme sa a pripravíme sa na párty. Nebudem vám klamať, bola to naozaj dobrá party s rôznymi super barmi, či už na mori alebo na pláži. Konečne sme zažili niečo iné, nové a naozaj sme si to užili a miestami som mal pocit ako z filmu Projekt X.

2. deň

Zotavovanie po prvom dni nebolo až tak náročne a tak sme hneď vyrazili na ďalšie miesto, Rogoznica. Mesto bolo krásne, okolie takisto. Ale našim hlavným cieľom Zmajevo oko. Máme radi adrenalín a vedeli sme, že sa tam konajú preteky v skákaní do vody z výšky približne 20 metrov. Najprv sme skákali z malých výšok, až sme sa popohnali k tomu, že ideme skočiť z väčšej výšky. Všetci okrem jedného odvážlivca to nezvládli. Bolo to približne 15 metrov. Po adrenalínovom šoku sme si išli oddýchnuť, nájsť miesto na spanie a pripraviť sa na ďalší deň a ďalšie miesto.

3. deň

Ďalšia zastávka Omiš. Pre mňa a myslím, že pre každého z posádky to bola nezabudnuteľná noc. Z počiatku to vyzeralo na pohodlný deň, ľahneme na pláž, zaplávame si, večer si nájdeme miesto, kde môžme prespať a pôjdeme do baru na chorvátske pivo Karlovačku. Aj by sa tak stalo, keby jeden z posádky nemal narodeniny a nevypil 1 fľašu za 20 minút plus ďalších 5 pív v bare. Bol už dosť opitý, my hladní. Chceli sme ísť na pizzu, volali sme ho, ale on zbadal peknú čašníčku, tak ostal v bare a snažil sa ju zbaliť (popri tom vypil 4 poldecáky). Ako sme boli na tej pizzi prišiel za nami, robil tam neskutočný bordel, hádzal tam stolmi, nadával, kričal. Zdalo sa, že obsluha s tým mala skúsenosti a v pokoji sa ho snažila ukľudniť. Dojedli sme, no on stále bol agresívny a nechceli sme ho zobrať do auta. Vymysleli sme plán ako mu utiecť, kedže bol neodbytný. Spolužiak bežal napred, on ho začal naháňať po celom námestí a my sme zatiaľ naštartovali auto a dobehli 1. spolužiaka. Ľudia, ktorí tam večerali sa museli cítiť ako v nejakom mafiánskom filme, kde sa dvaja naháňajú a potom jeden nasadne do auta uprostred cesty. Utiekli sme. Ráno sme sa zobudili s tým, že ho ideme hľadať na pláž. Nebol tam. Nevedeli sme čo robiť. Posledná možnosť bola, ísť do najbližšieho hotela, ktorý mal 4*. Takže si viete predstaviť tú sumu za jednu noc. Prišli sme na recepciu a pýtali sa na spolužiaka. Našťastie tam bol. Pre neho to ale nebolo moc šťastné, kedže dal za jednu noc 72 euro!

4. deň

Kúsok zo 4 dňa, konkrétne z rána som vám už písal, ako sme hľadali strateného spolužiaka. Naša ďalšia zastávka bola Makarská. Veľmi krásne mesto, strávili sme tam cele popoludnie. Večer sme išli pozrieť na trhy, ktoré boli asi nekonečné no počasie nám nevyšlo a tak sme sa išli aspoň najesť. Reštaurácií tam bolo neúrekom, tak bolo z čoho vyberať. Vyskúšali sme morské jedlá. Boli vynikajúce. No problém bol, že sme nemali kde prespať, tak sme išli naspäť do Omišu, kde nám jeden milý pán ponúkol miesto pri rieke, kde sa natáčal aj Winnetou. Znovu sme išli na námestie. Áno, poviete si, že to nie je dobrý nápad, ale tentoraz sme neboli aspoň opití. Išli sme do tej pizzerky, kde sa spolužiak ospravedlnil, dali sme si pizzu a išli unavení spať.

5. deň

5. deň sme sa vracali smerom naspäť. No nedala mi ešte jedna vec a to, že spolužiak skočil tých 15 metrov a ja nie. Tak som ho išiel prekonať. Po dlhom rozmýšľaní, či si vážim život alebo nie, skočil som. Adrenalín bol vysoký, ale bolo to super, páčilo sa mi to. Hneď na to za mnou skočil ešte raz spolužiak. V ten moment som si povedal, že môžme ísť domov.

6. deň

Unavení, zničení. No našli sme si ešte čas a navštívili sme Zadar. Nádherne námestie, bolo na čo pozerať. Videli sme aj trajekt a pekný prístav. Dopriali sme si aj zmrzlinu, dokúpili magnetky rodinám a priateľom a cestovali domov.

Samozrejme veľa maličkostí som vynechal, napríklad kde sme sa sprchovali a kde všade sme boli schopní spať, ale chcel som byť stručný a výstižný.

Výlet hodnotím všetkými možnými bodmi, užili sme si to aj keď s menšími stresmi, ale nakoniec vždy na to spomíname len v dobrom a veľkým úsmevom na tvári.