Dvojitý život, časť 1.

Dnešný deň bol ako každý iný. Prišiel som z práce, kľúče som hodil na skriňu a pozrel som sa do chladničky. Zase žiadne pivo. Veď som jej povedal nech ho kúpi. Nevadí niečo zjem. Šalát, uhorka, nič moc..prečo nenakúpila to čo mám rád ? Rozcítim sa a dojde mi. Veď nie som doma.

Meno Vám nepoviem. Sám si naň totiž neviem prísť. Zatiaľ čo svojej zákonnej manželke doma hovorím, že som dlhšie v práci, chodím potajme za inou. Desať rokov mladšiou. Poviete si, veď to dnes robí každý druhý nie ? Nie je to celkom tak.

Pri pohľade na moju milenku, sladko a spokojne spiacu na posteli, mám v hlave rôzne myšlienky. Viem, že to nemá budúcnosť, ona študuje a ja som len vedúci vo výrobe. Ona má plány a ambície, ja už som ukotvený niekde, kde z toho platu ledva vyžijem. Napriek tomu to so mnou ťahá. Je ako afrodiziakum, ktoré ma omladzuje. Narozdiel od mojej starej, ktorá len vysedáva doma a stále sa ponosuje. Málo zarábam, veľa pijem, nikdy nie som doma. Keby len vedela...

"Zlatko, už si doma ?" Ozvala sa Soňa. Jej nádherné telo vstávalo z postele, v ktorej sme toho toľko zažili. "Kedy si prišiel ? Nestihla som navariť."

"Veď ani nie je nakúpené," zahundral som. "Poďme sa von prejsť, napríklad do reštaurácie."

"Fajn, len sa namaľujem," veselo odvetila a ponáhľala sa do sprchy. "Nepridáš sa ?"

"Dnes nie, nemám náladu," odvetil som aj keď som v rozkroku cítil známy tlak.

Dnes nie som vo svojej koži. Už to spolu ťaháme vyše pol roka. Soňu som spoznal na diskotéke kde som raz omylom zapadol aj s partiou robotníkov po zmene. Už vtedy sa mi páčilo jej ladné, pri tanci sa vlniace telo na parkete. Musel som ju mať.

"Ideme?" spýtala sa. Už bola hotová. Toto som na nej miloval, bola tak nádherná, že sa ani nemusela priveľmi dlho krášliť.

"Áno, poď."

Ani som nevedel kam chcem ísť. Len preč z tohto bytu, kde som podvázal Zuzu. Moja Zuza bola ako ja v ženskej verzí, brali sme sa mladí a dodnes nevieme prečo. Deti nemáme, je neplodná. A som tomu aj celkom rád. Aké dieťa by bolo pyšné na otca, ktorý po robote kláti študentky, miesto jeho matky.

"Dnes si ešte krajšia ako včera", vypadlo zo mňa no ona na mňa len žmurkla. Bola si vedomá svojej krásy. "Chcem aby sme boli dnes celý deň spolu".

"A čo Zuzka ?" spýtala sa. Vedela ako neznášam keď zdrobňuje jej meno. "Nebude vyzvedať? Aj tak už podľa mňa niečo tuší."

"Nič nevie," odvetil som. Neveril som však tomu.

"Možno nám dá aj svoje požehnanie," smiala sa Soňa akoby jej nedochádzalo čo hovorí.

"Hej no, možno."

Prešli sme pár sto metrov od jej podnájmu, ktorý jej mimochodom platím. Vždy to pred Zuzou dokážem zakryť. Pri otázke kde mizne polovica mojej výplaty jednoducho poviem "na život starého mládenca" a jej spýtavý pohľad ignorujem. Určite niečo tuší, hlúpa nikdy nebola.

"Vieš ty čo Soni, rozmyslel som si to. Pôjdem dnes za ženou. Nemusíme byť každý deň spolu a aj tak dávajú futbal." Neklamal som.

"Žartuješ ? Je Ti Zuza prednejšia ako ja ?" spýtala sa zvýšeným hlasom. "Alebo Ťa už nepriťahujem ?" dodala potichu.

"Nie v tom to nie je. Len ma už začína omrzievať naša rutina. Vždy po práci sex, reštika a domov za ženou. Vieš, ty nemáš o skrývať, ja áno," povedal som.

"Dobre ako chceš, čau. Uvidíme sa zajtra ?" spýtala sa.

"Neviem, asi nie. Isto budem dnes do noci hore a ráno robím," odvetil som.

Soňa na mňa zamyslene pozrela. Ten pohľad som miloval.

"Vieš, niekedy mám pocit, že to už medzi nami neiskrí ako na začiatku."

Zvrtla sa na opätku a odišla.