O škaredom chlapcovi, ktorý chce byť bloger

Nie som pekný.

Ale že vôbec.

Ani tak, že keď som veľmi, veľmi milý, vtipný a pozorný a kúpil by som dievčaťu čojaviem audinu, že by to mohlo nejako vyvážiť môj nevábny vzhľad. Tento vizuál žiaľ nevyváži nič.

(A nikdy som nemal dievča. Akože tak naozaj. Že by sme boli do seba. Teda, že by nejaké dievča bolo do mňa. A nikdy som nemal ani na audinu. Možno to súvisí. Neviem. Poznámka pod čiarou.)

Ok, mohol by som byť slovenský standup komik. Tam je škaredosť vlastne vstupná požiadavka (pozdravujem Teplé a Silené príbehy :-)), ale byť trápny mi stačí pri rozhovore s babkou, nemusia mi za to nasilu tlieskať ďalší ľudia.

Ešte pred videami v stories a najnovšie insta TV som mal takú malú nádej, že vďaka premysleným tritisícosemstodvadsiatimštyrom kliknutiam vo fotošope budem na fotkách aspoň trošku sympatický a použiteľný napríklad ako nosná tvár pre billboardy štúdia plastickej chirurgie. (Slogan: Pozrite, čo dokážeme s týmto!) Ale nie je na svete takého filtra pri točení videa, ktorý by zo mňa urobil v reálnom čase niečo pozerateľné. Skúšal som.

Skúšal som veľakrát.

A ja sa preto verejne pýtam - čo teda ostáva nám – šeredným mladým mužom bez sexepílu, s neznačkovými sluchátkami na ušiach, dvomi podobne ohavnými kamošmi a kopou času? Čo môžeme promovať a kto to kúpi? Čím sa vlastne máme živiť?

Môžem sa stať tvojou ikonou bez toho, aby si ma videl? Akože M. E. Matkin medzi blogermi? ( Ten musí byť inak tiež pekná ozruta.)

Odpoveď neviem. Ale skúsim to zistiť. Na tomto „refresher blogu“. Lebo stále verím, že mladí ľudia sú nádej sveta. Tak mi dajte nádej a ja vám dám môj svet.

Čítame sa neskôr. Sleduj môj profil. Urobíš náš štát lepším. A včera bol svetový deň prevencie samovrážd!

PS: M. E. Matkin je oldskúl slovenský spisovateľ, ktorý si svojho času myslel, že keď napíše do knihy slovo sex, tak ho budú uznávať za odvahu. Uznáva ho s najväčšou pravdepodobnosťou tvoja staršia sesternica z lazov a jej družina.