Alnwick castle – domov Harryho Pottera pre prvé dva diely

V jedno príjemné popoludnie sme sedeli na pive v našom rodnom mestečku, Maťo pozeral futbal a ja som listovala Facebookom. Vyskočili na mňa letenky do Edinburghu za 1600 Kč, čo bola super cena. Maťo videl môj natešený výraz preto len povzdychol „Tak ich teda kúp“. Vedel totiž, že ho návšteva Alnwicku neminie.

Alnwick castle je od Edinburghu vzdialený 140 km a najrýchlejší spôsob ako sa tam dostať je vlak. Hneď ako som mala kúpené letenky, kupovala som lístky na vlak. Tu platí pravidlo - čím skôr, tým lacnejšie. Zaplatíš cez internet, vyzdvihneš v automate vo Waverly station (železničná stanica v Edinburghu). Skvelý deal ;). Trasa bola naplánovaná nasledovne: Edinburgh – Almouth – Alnwick. Do Almouthu (presnejšie na vlakovú stanicu Almouth, ktorá je od samotného mestečka vzdialená zopár kilometrov) sme sa doviezli krásnym rýchlovlakom spoločnosti Virgin.

Keď sme stratení a opustení čakali na zastávke autobusu do Alnwicku, pristavil sa pri nás domáci. Keď sa dozvedel kam ideme, ponúkol nám odvoz nakoľko mal cestu okolo. Tí Briti na dedinách sú naozaj milí ľudia. Pri vstupe do hradu sme si vyzdvihli vstupenky a rozbehli sme sa „vzhůru dobrodružství“. No dobre, ja som sa rozbehla, Maťo za mnou kráčal s Gopročkou.

Naše prvé kroky viedli na nádvorie. Pristavili sme sa pri animátorovi (alebo ako to mám nazvať), ktorý nám ochotne vysvetlil a ukázal zbrane a brnenie. Dokonca na mňa navešal krúžkovú zbroj a helmu a do ruky som dostala jednoručný meč. Musím povedať, že to bolo sakra ťažké. Nezávidím rytierom, že toto museli mať na sebe a ešte sa v tom aj pohybovať.

Povzbudení zaujímavou prednáškou sme sa vybrali na ďalšiu atrakciu, ktorú tento hrad ponúka, nazvanú Dragon Quest. Vraj je koncipovaný pre deti, ale mať nejaké, tak by som mladšie ako 12 rokov nebrala. Miestami to bolo strašidelné aj pre mňa, efekty boli tak reálne, že som mala pocit, že každú chvíľu na mňa vyskočí drak. Celý Quest spočíval v tom, že sme sa prešli chodbami a počúvali rozprávanie rytiera. Prešli sme cez zrkadlové bludisko, lanový most až k drakovi a nakoniec sme sa ocitli vonku. Quest nás oboch tak dostal, že sme si ho neskôr dali ešte raz.

Prešli sme na prvé nádvorie, kde sa nám naskytol pohľad na celú túto parádu (rozumej hrad). Pokračovali sme podchodom, cez ktorý nemôžeš utekať rýchlejšie ako 15 km/h, až na druhé nádvorie. Maťovi som pred cestou tvrdila, že sa budem učiť lietať na metle. Vtedy sa tváril štýlom „si sa zbláznila, nie?“ Keďže som to myslela vážne, hodila som po ňom pršiplášť (áno, Británia a jej dážď) s foťákom a postavila som sa ku skupinke na Broomstick training. Poviem vám, že takú vycerenú polhodinu som dávno nezažila. Mali sme „inštruktora“, ktorý nás učil ako sa na metle lieta. Celým nádvorím sa začalo rozliehať slovo „Mount“. Čo znamená, že si prehodíte metlu medzi nohy. Keď sme tento základný úkon všetci zvládli a všetci sme sa dosmiali, opäť sa začal po nádvorí rozliehať krik, tentokrát „Wush, wush, wush“. Čo znamenalo vpred! Tréning trval ešte pár minút a bol sprevádzaný výbuchmi smiechu, skackaním ala zajac, bežaním a náhlym zastavovaním. Proste zábava ako hrom a ani zďaleka som tam nebola najstaršia.

„Lietanie“ na metle nie je posledná atrakcia, ktorú tento krásny hrad ponúka. Jednou z nich je aj Film tour, na ktorú sme sa taktiež pridali. Sprievodca Simon nám oduševnene rozprával o filmoch a konkrétnych scénach z nich, ktoré sa na tomto hrade natáčali. Najviac spomínal samozrejme Harryho Pottera, nezaostával ani Robin Hood a Transformers. Dozvedeli sme sa všelijaké pikošky z natáčania. Napríklad, že filmári vysadili kompletne celý trávnik, pretože ho pre film potrebovali vysekať, alebo že sneh v Harrym Potterovi nebol ozajstný sneh, ale papier namočený vo vode a študenti na intrákoch ho dávali zo stien dolu ešte pol roka. No kto by nechcel mať kulisu z Harryho Pottera u seba v izbe?

Po Film tour sme absolvovali prehliadku interiéru hradu. Keďže je tento hrad stále obývaný a má tu svoje sídlo vojvoda z Northumberlandu, tak si prakticky púšťa turistov do domu. Interiér bol nádherný, škoda, že sa nemohlo fotiť, a tá úžasná knižnica... Najvtipnejšia mi prišla tá kombinácia moderných vecí ( televízor) a starodávneho nábytku. Vojvoda sa teda naozaj nemá za čo hanbiť, skôr naopak.

Keď sme navštívili všetko, čo tento hrad ponúka (a že sme si to užili do sýtosti), vybrali sme sa pomaly k zastávke autobusu. Alnwick castle má aj Alnwick gardens, ktoré môžu byť naozaj nádherné. Do nich sa platí vstupné zvlášť.

Najväčšia chyba akú som pri tomto výlete urobila, bolo kúpenie si lístkov na vlak smer Edinburgh na príliš neskorú hodinu. Nemôžete totiž nastúpiť do hociktorého vlaku, ale musíte čakať na ten váš. Večer mi už bola celkom zima a čakanie na takmer ľudoprázdnej stanici Almouth sa zdalo nekonečné. Radšej si priplaťte za skorší vlak.

Keď sa vrátim na začiatok... Prečo bol Alnwick castle domovom Harryho Pottera iba pre prvé dva diely? Po Tajomnej komnate sa zmenil režisér a filmový štáb sa na Alnwick už nevrátil. Namiesto toho boli všetky exteriérové scény natáčané okolo obrovského modelu hradu, ktorý nájdete do Warner Bros studios v Londýne.