K úspechu stačí niekedy naozaj málo

Možno ste sa s tým stretli aj vy.

Stávalo sa aj vám, keď ste boli mladší a možno niekomu sa to stáva aj teraz, že ste zo seba dali všetko, zamakali ste najviac ako sa vám dalo, ale aj tak vám to nestačilo a niekto bol lepší ako vy ? Vy ste zostali druhý a on si stál na stupni víťazov ? A nie raz, ale dialo sa vám to niekoľko rokov ?

Toto je presne môj prípad. Moja vášeň, hobby na plný úväzok a môj sen, niečo dokázať, boli kolky. Poznáte kolky? Je to jeden šport, niečo podobné ako bowling ale oveľa ťažšie, pretože je tam menší počet kolov rozmiestnených ďalej od seba a aj menší priemer gúľ a proste úplne iné pravidlá.

Trénoval som denno-denne, tréneri mi už hovorili aby som sa nevysilil, aby som zvládol zápas. A ja? Ja som si išiel bezhlavo za svojím cieľom. Denno-denne 500hodov. Niekto si to nevie predstaviť, ale ja som si išiel za svojím cieľom a myslel som si že týmto spôsobom to dokážem. Bolievali ma kolená, nosieval som rôzne kolenačky a používal rôzne mystičky, išiel som aj cez bolesť, len aby som dosiahol svoj cieľ. Vždy som na majstrovstvách skončil na popredných priečkach. Tretí, druhý, štvrtý z celého slovenska. Ale vždy bol niekto lepší ako ja !!

Tak som si povedal, že budem musieť niečo zmeniť. Vždy som si pred zápasom veril, vedel som, že som namakaný, všetko ovládam na 100%, žiadna spadnutá pozícia ma nemôže prekvapiť. Ale potom, ako som sa postavil na dráhu, tak som začal mať strach, stres, potili sa mi ruky, a zostal som úplne nekoncentrovaný. Preto som začal sledovať správanie a pýtať sa tých najlepších z najlepších tímov, ako sa správajú, alebo čo oni robia pred zápasom. Všetci sa zhodli na tom, že sa musím sústrediť aj na celkové správanie a hlavne nástup na dráhu. Aby som bol nastavený na JA a DRÁHA (nič ma nemohlo rozptyľovať). Aby som zostal sústredený a maximálne koncentrovaný.

Prišlo to. Toto bolo to, čo mi chýbalo k tomu aby som prekonal aj tých najlepších z mojej kategórie. Ihneď na nasledujúcom zápase som si spravil osobný rekord a aj rekord dorastencov na piešťanskej kolkárni, 629 zvalených kolov (pamätám si to, ako by to bolo dnes). Do dnes som ten rekord neprekonal. Na ďalších majstrovstvách Slovenka som sa stal majstrom SVK, zaradili ma do SVK reprezentácie a nominovali na majstrovstvá sveta. Potom nastalo veľké sklamanie. Na majstrovstvá sveta som sa nedostal, aj napriek tomu že som mal už podpísanú nomináciu doma na stole, ale môj zdravotný stav ľavej nohy mi nedovolil sa zúčastniť. Aj po extra rýchlej operácii, plus niekoľko sedení u doktora kvôli plynovým injekciám, ktoré mi pichal do stehenného svalu pre urýchlenie regenerácie. Nepomohlo. Namiesto mňa išiel iný nominovaný.

Aj tak som sa nakoniec dal dokopy a pokračoval v zápasoch ale už za tím mužov v 1. Lige. Pomohol som vybojovať postup do Extraligy (najvyššia slovenská liga) ale musel som s kolkámi náhle seknúť, nakoľko som skončil strednú školu a ako 19 ročný som odišiel do rakúska umývať riady. Áno, čítate správne. Ja s vychodenou SPŠE v Piešťanoch ako elektrotechnik a maturitným vysvedčením som šiel do rakúska umývať riady. Najskôr ma ani umývať riady nezobrali, pretože som neovládam vôbec nemecký jazyk. Našiel som si prácu ako barman v jednom malom kafebare, ktorý vlastnila slovenka a slovák. S nimi som komunikoval slovensky. Ale vedel som že sa musím zdokonaliť v nemčine.

Po mesiaci som sa rozhodol osloviť sestru, aby mi pomohla napísať na papierik, čo mám povedať, alebo ako mám požiadať ,majiteľa penziónu kde som mal ísť umývať riad, aby mi dal šancu a zamestnal ma. Všetko bolo napísané. Teda nič dlhé, asi 5 viet všetko dokopy. Po príchode do penziónu, som sa na recepcii spýtal kde nájdem šéfa. Poslali ma dole do pivnice, kde on práve spracovával mäso. Bol utorok a vždy v utorok je zabíjačka. Prišiel som za ním, ruku som mu ani nepodal, pretože ju mal po lakeť od krvi. S roztraseným hlasom som mu to prečítal všetko z papiera. Zafungovalo to a povedal mi aby som sa ráno o 9:00 dostavil na skúšku. Povedal mi aj že mám 3 skúšobné dni a potom sa rozhodne. Pracoval som tam nakoniec 1,5 roka.

Na začiatku som si myslel, že tam budem maximálne 2 mesiace. Pracoval som ako otrok. Od 9:00 - 14:00 a od 17:00-21:00. V stredu a vo štvrtok som mával voľno, ale pre 19 ročného chalana je to katastrofálne. Žiadny víkend s kamarátmi ani nič podobné. Vedel som že tam dlho byť nemôžem, tak som sa zlepšoval každý deň v nemčine. Každý deň som si napísal 10 slov a týchto 10 slov som sa aj v robote naučil. Bol som prekvapený a aj ľudia okolo mňa že som sa tak zlepšil v komunikácii. Bola to naozaj ťažká práca. Namiesto umývania riadov, som musel pomáhať pri zabíjačkách, musel som mlieť mäso a vyrábať klobásky, predala k som pizzu, burgre a hranolky v bufete pri jazere. Musel som rozvážať jedlá na rôzne akcie a v neposlednom rade, každé ráno o 10:00 som musel chodiť vypustiť sliepky, skontrolovať či majú dosť žrádla, pozbierať vajíčka. Po pozberaní som ich musel vlastnoručne, jedno po druhom umývať a ukladať do košíka na predaj. Denňe ich bolo oko 150kusov.

Povedal som si ok, teraz je čas, aby som sa posunul ďalej. Rozhodol som sa poslať životopis do jednej z najväčších firiem na okolí. Je to firma v ktorej sa vyrábajú zbrane, takže zbrojársky priemysel. Osobne som rozniesol životopisy aj do iných firiem, nie len tam, aj keď práve táto firma bola moja vysmievaná. Sem som sa chcel dostať hneď, ako som prišiel do rakúska. Dokopy ich bolo 7. Prišiel mi list, že sú radi, že mám záujem, ale nemajú voľné miesto pre mňa. Tak som na ďalší deň napísal nový životopis a znova som im ho bol zaniesť. Takto sa to opakovalo 4 krát. Na piaty krát sa to podarilo. Zavolali mi a pozvali ma na pracovný pohovor. Zapáčil som sa im, a od 1.6.2016 som u nich zamestnaný.

Dnes je takmer rok 2019 a aj napriek tomu že pracujem v rakúsku vo vysnívanej firme, mám super čistú prácu a nezarábam zle, bol som stále nespokojný. Nespokojný preto, lebo stále som musel myslieť na to, že musím pracovať ešte 40rokov, a nezarábam aj tak toľko, koľko si predstavujem. A v 65ke ísť na dôchodok ubolený a bez síl niečo poriadne zažiť ? O to tiež nemám záujem.

Ďalší plán bol otvoriť si kaviareň. Ale pri štartovacom kapitále minimálne 50 000€ a žiadnou zárukou že to bude 100% fungovať, sa mi tento plán velice rýchlo rozplynul.

Potom som sa dozvedel o našej spoločnosti. Konečne som našiel niečo, kde môžem s nízkym štartovaním kapitálom rozbehnúť svoj vlastný biznis, pomáhať ľuďom a dokonca sám seba vzdelávať. Dostal som možnosť zúčastniť sa seminárov, kde sú najznámejší svetoví rečníci ako je napríklad Eric Worre, ktorý napísal aj knihu GoPro, Tony Robbins, veľmi známi rečník, kauč a motivátor.

Nikdy ma nič tak nemotivovalo, niečo v živote dokázať, ako to, čomu sa teraz venujem a rozbieham popri zamestnaní. Vedel som, že aj keď budem najlepší zamestnanec firmi v ktorej pracujem, nebudem zarábať toľko, koľko môžem zarobiť v biznise ktorému sa venujem. Preto som rád že som sa k takejto možnosti dostal, a mám veľký cieľ a novú motiváciu niečo dokázať. Vždy som si išiel za svojím cieľom a ani teraz to inak nebude! Verím že to dokážem a za krátky čas (8 mesiacov), som vybudoval organizáciu v ktorej je 80ľudí a pokračujem v plnení svojho sna ďalej.

V rakúsku dodnes a viem že to bolo moje najlepšie rozhodnutie. To najlepšie, čo som mohol v športe dokázať som dokázal, a splnil som si svoj sen stať sa najlepším, stať sa majstrom. Plniť si sny je krásny pocit.

Vyplýva z toho jedno ponaučenie. Nieje všetko o tom, ísť do toho bezhlavo a rýchlo, lebo potom budete ako ja, keď som hádzal 500hodov denne. Niekedy stačí spraviť malú zmenu, inak sa pozrieť na vec, naplánovať si všetko a začať si plniť svoje sny !!!

Ak si myslíte, že som urobil dobre, že si popri práci rozvíjam svoj biznis, tak sa pridajte aj vy ku nám a pomôžte nám ho budovať spoločne.

Nie som žiadny spisovateľ, ale chcel som sa s vami podeliť o svoj životný príbeh. Možno niekoho z vás motivuje, možno sa v ňom niekto nájdete a možno niekomu otvorí oči, aby sa pohol z miesta, opustil svoju komfortnú zónu a začal makať naplno. Buďte úspešný a prajem vám krásny a úspešný deň.

Na plnenie snov nikdy nieje neskoro.

Martin Dzuro 👨🏻‍💻 (PROLYCUS)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
10
Poslať správu
!!!! NEVIEŠ čo všetko si schopný dokázať, pokiaľ to nevyskúšaš !!!!

Chceš vedieť, keď Martin Dzuro PROLYCUS pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.