27.10.2018 13:06
Oči na stopkách
Zobudím sa a vidím, ako slnko pomaly vychádza skrz žalúzie, ako jeho lúče oblievajú parkety a víta ma nový deň... Skoro.
Som rada, že vidím, že ten deň vôbec je. Natiahnem sa za telefónom a párkrát stisnem zle tlačidlá, no nakoniec ten budík predsa len prestane. Usmejem sa. Dnes to začína aspoň trochu dobre.
Vytiahnem sa z postele a idem do kúpeľne. Rozlepím si oči a pozriem sa na seba.
Dnes vyzerám celkom fajn, pomyslím si.
Dám si na oči špirálu, prečešem vlasy a nasadím okuliare. V momente sa všetko zaostrí a zrazu vidím novu vyrážku na čele, jedno oko výrazne viac namaľované ako druhé a vlasy stále rovnako strapaté. Chcem začať nadávať na okuliare, no už som si akosi zvykla. Cele to opravím, naraňajkujem sa, prezlečiem a idem do školy.
Prší. A ja som si, samozrejme, nezobrala dáždnik. Po piatich minútach vidím drobné priesvitné bodky všade, kam moje oči zažmúria. Skvelé. V autobuse nevidím na peniaze, a tak sa nado mnou milý pán šofér zľutuje a pustí ma za lacnejšiu cenu. Keď konečne dorazím do školy, zistím, že som v inej triede. Nesrandujem. Takéto a iné srandy sa každodenne nám ľudom s okuliarmi naozaj stávajú.
Sú však aj dni, keď si konečne poviem, že prišiel rad na šošovky. So zalepenými očami sa snažím trafiť šošovku do oka, keď zrazu padne na zem. Hľadám ju niekoľko minút a nie, a nie ju nájsť. Takže zase prichádzajú na rad okuliare. Je to večný kolobeh, to vám poviem.
„Môžem si vyskúšať tvoje okuliare?” Je otázka, ktorú počúvam skoro každý deň.
„Ty máš okuliare do diaľky či do blízka?” Je otázka, ktorú počúvam každý tretí deň.
„A pokiaľ bez nich dovidíš?” Je otázka, ktorú počúvam každý štvrtý deň.
A tak ďalej.
No odrazu príde zlomový deň a podarí sa mi dať šošovky do očí na prvý raz. Od radosti vyskočím a idem do školy. Oči ma štípu a škriabu, no po pár razoch si na ne zvyknem. Konečne sa už neocitám v tých “vtipných” situáciách spojených s okuliarmi, no teraz prichádza na rad starosť o šošovky.
Každé dva mesiace treba nový roztok. Každých šesť objednať nové šošovky. Vlastne to vychádza oveľa drahšie ako jeden rám okuliarov.
A raz sa mi podarí s nimi zaspať. Na festivale. V daždi. Nemám kvapky do očí a ani roztok, pretože stan je zamknutý a kamoši odišli aj s kľúčom na dve hodiny preč. Sedím na zemi a len pomaly cítim, ako moje oči explodujú.
No a takýto nejaký je teda život ľudí s dioptriami. Snáď som vás aspoň trochu pobavila a priblížila vám situácie, v ktorých sa môže ocitnúť každý z nás. Všetko však treba brať s humorom a veriť v lepšie dni, všakže. Napríklad v také, keď sa pred vami objaví súťaž o laserovú operáciu očí, haha.
zdroj titulného obrázku:
http://www.eyerobics.com.au/images/no_glasses.jpg
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Dominika Vicenova pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.