Vianocééééé...

A je tu začiatok októbra. V supermarketoch sa objavujú prvé figúrky Mikulášov vyrobené z neidentifikovateľnej hmoty, ktoré v nápore babieho leta pomaly strácajú tvar aj tvár.

Sem tam sa niektorá figúrka presunie do nákupného vozíka zatiaľ pokojných dôchodkýň. Zbierajú sladké mikulášske drobnosti pre svojich vnúčikov a vnučky. Supermarkety sa tešia, trojročné zásoby Mikulášov sa síce nemíňajú očakávaným tempom, ale nevadí, dôchodkyne budú aj budúci rok.

Je polovica októbra.

Zlaté lamely a anjelske vlasy sa trblietajú hneď vedľa osem metrového regála s čínskymi vianočnými ozdobami. Nikto z čínskych robotníkov netuší na čo tie hovadiny budú slúžiť, ale nevadí, umelej hmoty je dosť. Uvedomelí občania Európy ktorí triedia odpad sú najlepšími dodávateľmi materiálu čínskym fabrikám na výrobu všetkého. To sa potom privezie do Európy. Všetko.

Tempo chôdze dôchodkýň sa zvyšuje. Stúpa vzrušenie, krvný tlak, dych sa kráti. Ale mojim vnúčikom predsa musím zohnať niečo z čoho budú mať radosť. Ako minulý rok.

Je 20. októbra.

Z TV a rozhlasu sa valia mohutné vlny mobilných zliav a paušálov zadarmo. Operátori nás omračujú informáciou, že nám za telefonovanie budú platiť oni. Džingl bels sa plazí z každého obchodu ako vôňa makovej štrúdle. Nie sú synchronizované.

Mierne znervóznené dôchodkyne križujú uličky supermarketov a prehľadávajú regály. Hľadajú vkusný svetrík, čiapočku, bagrík alebo niečo podobné. Všetko to má jedného menovateľa. Vnúčikovia a vnučky sa na všetky tieto výpredajové ohavnosti vyserú.

Je 2. november.

Vianoce sú v plnom prúde.

Mikulášovia, paušály, pôžičky na ktorých zarobíte - statočne bojujú s darčekovými balíčkami pre mužov v hodnote 6, 25 € v ktorých je mydlo na holenie a štetka. Všetci ich používame.

Nápadité reklamy v drogériách nás vyzývajú na kúpu parfému, ktorý je skoro taký istý ako originál a bez ktorého naša partnerka už nikdy nebude šťastná.

K Džingle bels pribudli Nesieme vám novinu. Od ôsmej ráno do 22.00. Takto sa robí multikulturalizmus. Počuť ich simultánne. Nie sú synchronizované. Dôchodkyne s očakávaním postávajú pred Tescom a opakujú si včera večer pripravenú taktiku. Presne vedia kde je ktorý regál a zoznam plánovaných prekvapení pre vnúčikov je po celoročnej príprave dobre uložený v hlave.

Je 15. december.

Okrem tovaru ktorý je vhodný na darovanie ako vianočný darček už v obchodoch nenájdete nič iné. Hodí sa čokoľvek. Matrac, ktorý porazí vašu skoliózu, nová kúpeľňa, ktorú si máte darovať sami sebe, len nikto netuší, ako budete 24. decembra večer rekonštruovať jadro v paneláku.

Uškrečaný zelený netvor Vás z obrazovky presviedča, že v známom e shope nakúpite prístroje čo sami varia, holia, vysávajú a možno aj sami prdia.

Adrenalín stúpa. Nervózne dôchodkyne postávajú pred supermarketom schvátené 19 kolami okružnej trasy medzi regálmi. Lamentujú, že už ani len pre tých vnúčikov tento rok nič nedostať. Nič nemajú. Chvíľami hrozí, že začnú štrngať kľúčami. V niektorých z nich dozrieva rozhodnutie. Nakoniec veď  môžu vnúčikovi a vnučke Brigitke niečo aj uštrikovať. Ako minulý rok.

Je 15. december.

Vonku je 15 stupňov, na čerešniach sa objavujú prvé lístky. S odhodlaním kamikadze sa na jabloniach rozvíjajú prvé kvietky. Zajtra ráno zmrznú v rannom 30 minútovom mrazíku.

Upotené dôchodkyne  s Nitroglycerínom pod jazykom v uličkách supermarketov bezbožne vrážajú do strápených tehotných skoro matiek.  Pre vnúčika a pre vnučku našli len jeden svetrík, jednu chemlonovú čiapočku a malý bagrík zaliaty v plastovej fólii.  12 ročný Alanko sa s ním iste bude hrať do bezvedomia. A Nicolettke ešte kúpi tú ružovkastú umelohmotnú kabelku k birmovným šatôčkam.

Synčekovej manželke nič.

Deti v nákupných košíkoch vreštia, lebo nedočiahnu na farebné cukríky z produkcie chemických závodov umiestnené - nevedno prečo - v plastovej hlavičke mutanta, pretože na žiadne zvieratko sa to nepodobá.

Je 19. december.

V TV a rozhlase s revolucionárskym odhodlaním pokračuje bitka mobilných operátorov. Ponuky na ktorých všetci zbohatneme, len nech uzatvoríme s nimi zmluvu. Dostaneme zadarmo mobil, internet, TV a prepotrebnú pevnú linku.

Reklamy perlia novými nápadmi.

Kúpte svojím deťom najlacnejšiu pôžičku.

Kúpte svojej manželke tieto pozlátené náušnice z Turecka. Pôvodná cena 299.- €, dnes 9.99 €. Urobia Vašu manželku šťastnou.

Kúpte svojmu manželovi tieto tabletky a už bude močiť len v pondelok. (Ostatné dni asi bude recyklovať.)

Kúpte babičke tieto tabletky a z primerane rachitickej ale vľúdnej starenky ktorá sa doteraz plazila v supermarketoch sa za dva dni stane Viera Čáslavská (pre mladšie generácie niečo ako Dominika Cibulková).

Kúpte starému ockovi tieto tabletky! Bude lepšie počuť a jeho erekcia bude už vlastne doživotná.

Kúpte svojím deťom postihnutým ADHD tento samopal, tank, revolver, sadu granátov. Všetko  v prvotriednej kvalite a od originálu na nerozoznanie. A najmä tieto kvalitné sladkosti.

Kúpte svojej manželke tento kuchynský zázrak, ktorý hnetie, šľahá, reže, melie, drví, odšťavuje, mieša, žehlí, miesi, krája, perie, servíruje, umyje sa a sám sa odloží na hornú policu. Vaša žena nič z toho nepotrebuje. Ledva stihne kúpiť polotovary. Kúpte, lebo vaša polovička už nikdy nedosiahne orgazmus.

Je 23. decembra.

Väčšina dôchodkýň sa už vrátila z koronárky. Ešteže majú ten socialistický tréning. Ich predvídavosť sa ukázala ako geniálna. Majú pre svojich vnúčikov a vnučky aspoň ten svetrík, chemlonovú čiapočku a ten bagrík. Alanko aj Brigittka budú mať radosť. Čo tam po kŕčových žilách. Stálo to za tie rozžiarené očká pod PVC stromčekom.

Fero prichádza o 23.30 taký zodratý z roboty, že už vládze len štvornožky. Manželka umýva posledné okno. Ale vonku je 12 stupňov, takže nevadí. 

Je 24. decembra 13.55

Obchody aj supermarkety sú skoro prázdne. V Islamabáde majú ženy zákaz vychádzania. U nás asi tiež.

Vydesení muži všetkých vekových kategórií hľadajú niečo. Snažia sa spomenúť čo ešte manželke a partnerke na vianoce nedarovali. Riešenie je nemožné. Za boha si nevedia spomenúť. Neviem. Do riti!

Rozochvené dôchodkyne sedia v kuchyni s tajomným výrazom na tvári. Veľavravne zízajú na vnúčikov s nemou otázkou v uslzených očiach -  NO, čo to asi bude??

Je 24. decembra 19.00

Ulice sú prázdne. Pod oknami sa vinie sviatočná vôňa prepáleného oleja. Na stoloch zostala väčšina štedrovečernej večere, pretože cez deň sa všetci tak prežrali, že im bolo nevoľno už pred tým ako si sadli za stôl.

Otcovi je zle z tej pojebanej Griotky čo do neho natlačil sused keď sa vracal domov.

Nicolettke a Alankovi je zle z ukradnutých salóniek na ktorých si navyše Alanko zlomil zúbok pretože asi boli vyrobené za panovania Mečiarovho predchodcu.

Starej mame je zle pretože podľahla stareckej hltavosti a zjedla všetky zbytky po Alankovi a Nicolettke.

No a mame je zle, pretože jej organizmus je totálne zdevastovaný upratovaním, umývaním okien, nakupovaním, varením, pečením, balením darčekov, prestieraním, predstieraním, kriesením ožratého ocinka. Keby aspoň za tým sviatočným stolom nezaspal. Len nevie čo tým darčekom vlastne Fero myslí. Daroval jej ponorný mixér. Uť siedmy v poradí.

Je 25.decembra.

Ulice sú prázdne. Mobilné siete sú preťažené esemeskami obdarovaných. "Babke normálne hrabe. Dala mi nejaký nemožný sveter, to by som si na seba nedala ani do hrobu." A ty? (odpoveď:) " Naši si normálne robia zo mňa srandu! Vieš čo sa opovážili?? Dali mi KNIHU!!! Sú normálni? To si fakt myslia že ja budem čítať? Že ja mám na to čas?? Kedy otvárajú obchody?? Ja si tú špirálu idem hneď kúpiť sama. Aspoň že tá otravná babka mi dala tých 50.-€…"

Je 27. decembra.

Obchody sa plnia hneď ráno. Vychádzajú z nich rozčertené zákazníčky, pretože predavačka im odmietla vymeniť krém na akné čo dostala od Joža.

Niektoré šťasné svetríky a vracajú do skladov kde si hoveli už niekoľko rokov.

Našťastie ten opasok čo kúpila Ferovi jej vymenili za dlhší. Aj tak to bude na poslednej dierke.

V kostoloch sa dôchodkyne modlia aby sa dožili budúcich októbrových Vianoc (dožijú,nebojte) aby mohli konečne kúpiť Nicolettke väčší svetrík. Tento jej je asi malý, lebo si ho zatiaľ neviem prečo neobliekla, taká by bola v ňom chutná.

Je 7. januára budúceho roka.

Cestou z rehabilitácie robia dôchodkyne prvé prieskumy. Vianoce sú predo dvermi.

Tie čarovné.

JĎ.