Či už si okuliarnik od malička alebo si v tomto svete nový, určite si už zistil aké útrapy a strasti tento život prináša. S ľudmi, čo okuliare nenosia sa na túto tému baviť moc nejde. A prečo by aj šlo? Oni predsa nikdy nezažili to, čo je pre nás každodennou rutinou.
Okuliare nosím od roku a 8 mesiacov, takže ma sprevádzajú v podstate celý život. Sú rôzne poruchy zraku ako napríklad krátkozrakosť a ďalekozrakosť, no ja som vychytala škuľavosť a astigmatizmus.
zdroj: https://zdravoteka.sk/priznaky/skulenie/
Už od detstva sa s nosením okuliarov nesú samé nepríjemnosti. Pamätám si, ako som sa v školskej družine nechcela hrávať s ostatnými deťmi futbal alebo vybíjanu, pretože som sa bála, že ma lopta trafí a okuliare mi spadnú alebo sa nedajbože zlomia. Pri dioptriách 5 nepomôže ani ,,skvelá,, rada učiteľky. Vraj nech sa hrám bez okuliarí... Vidno, že o svete okuliarnikov nemá ani poňatia, lebo inak by vedela, že bez nich som slepá ako patron.
zdroj: https://mbtskoudsalg.com/explore/eyeglasses-clipart-broken/
Neviem prečo, ale na základnej škole sú deti proste zlé. Veľmi často sa mi zvykli posmievať kvôli okuliarom a vymýšľali mi rôzne prezývky. Karma však asi naozaj existuje, pretože chalan, ktorý sa mi posmieval najviac, o pár rokov na to začal nosiť okuliare tiež.
S prichádzajúcou pubertou (akoby toto obdobie nebolo ťažké samo o sebe) prichádzajú opäť len ďaľsie trampoty. Nerada som chodila na kúpalisko, pretože som si musela dať dolu okuliare a tým pádom som samozrejme nič nevidela a ešte aj škúlila. O maľovaní ani nehovorím. Bolo to ako jedna z dvanástich úloh pre Herkula. Maľovanie očí nepripadalo do úvahy, pretože to s okuliarmi nebolo možné, no ani bez nich. Samozrejme som si oči už viac opitcky nechcela zväčšovať, lebo o to sa postarali silné dioptrie.
zdroj: https://www.pinterest.com/pin/39265827970757764/
V 9 ročníku boli pre mňa tieto strasti už proste neprijateľné, a tak som sa konečne odhodlala ku veľkému kroku - kontaktné šošovky. Ak si astigmatik, tak vieš, že nájsť správne šošovky nie je hračka, no mne, akoby zázrakom, sadli hneď tie prvé. Bol to jeden z najkrajších pocitov, keď mi doktorka prvý krát nasadila šošovky a ja som zbadala detaily svojej dúhovky. (A pár sekúnd nato aj svoje nevytrhané obočie, o ktorom som dovtedy ani len netušila.)
Samozrejme, že aj so šošovkami je veľa starostí a nie je to práve lacná záležitosť, no nikdy som ani len na chvíľku neoľutovala toto rozhodnutie.
Ako som rástla, rástli so mnou aj moje okuliare. Tu je zdokumentovaná moja cesta okuliarnika:
Moje prvé okuliare: v 1 roku a 8 mesiacov
foto: Ema Kyselicová
Moje druhé okuliare: v 3 rokoch
foto: Ema Kyselicová
Lepky, ktoré som musela nosiť kvôli škúleniu:
foto: Ema Kyselicová
Moje tretie okuliare: v 7 rokoch, po operácii očí
foto: Ema Kyselicová
Moje štvrté okuliare: v 10 rokoch
foto: Ema Kyselicová
Moje piate okuliare: v 13 rokoch
foto: Ema Kyselicová
Kontaktné šošovky: od 14 rokov až do dnes
foto: Ema Kyselicová
Dúfam, že raz nastane deň, keď otvorím ráno oči a budem vidieť bez pomoci okuliarov alebo šošoviek.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď kyselicovaema pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.