S Vix&Trips na ceste Kaukazom: Gruzínsko (časť I.)

1.deň

Prvý deň v Gruzínsku musím začať ešte v Azerbajdžane - po hodinovom doťahovaní sa s policajtami, som sa opäť stal "letcom" a môj milovaný dron sa dostal naspäť do môjho náručia.

...ale už poďme do Gruzínska...

Počas celého letu nám azúrovo modrá obloha dovolila kochať sa kaukazskými štítmi, ktoré vytŕčali ponad mraky.

Ďen plný pozitív pokračoval aj po pristátí v hl.mesta Gruzínska - Tbilisi. Batožina prešla konečne bez problémov kontrolou, taxík sme zohnali o tretinu lacnejší ako ten štandardne predražený - letiskový, ubytovanie moderné a čisté s ochotným recepčným, ktorý nás prekvapil perfektnou angličtinou (po AZB celkom nezvyk). V takomto príjemnom duchu sa to nieslo aj po zvyšok dňa.

Metro, kde jedna cesta (kludne celá trasa) vychádza cca na 16centov, dych vyrážajúca architektúra, prijemní a vysmiati ludia, naozaj nie zbytočne vychvalované gruzínske víno atď atď..

A ako bonus už iba spomeniem to, že uplnou náhodou bol akurát v týchto dňoch niečo ako sviatok hl.mesta Tbilisi - takže možem potvrdiť, že to tu naozaj "zije"... 📷:)

Zajtra ráno nás čaká zaujímavá cesta do dedinky Dartlo, ktorá sa nachádza v horskej oblasti Tusheti.

Aj metro ma svoje čaro...

2.-3.-4.deň

Naše potulky naprieč Kaukazom pokračujú do malej horskej dedinky Dartlo, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti hraníc s Čečenskom.

Cestu do tejto oblasti zaradilo BBC ako jednu z 10 najnebezpečnejších ciest sveta. Bola to pre nás samozrejme výzva. Približne 5 hodín sme sa trmácali po rozbitých prachových cestách bez zvodidiel, až do výšky viac ako 2900 m.n.m.

Cesta často úzka, akurát na jedno auto, pod nami niekoľko sto metrové zrazy. Nádherná príroda, čarovne sfarbené listy na stromoch, slušná dávka adrenalínu, zápchy spôsobené stádami kráv, oviec, koní - aj toto bola cesta do Dartla.

Dartlo je malá obec v Tusheti, v ktorej dominujú stredoveké obranné veže, typické pre túto oblasť. Nachádza sa vo výške 2000 metrov nad morom.

Na mieste sme zistili, že v dedinke už nikto celoročne nežije, iba pár domácich - (Tushs) - počas sezóny - tzn. od mája do polky októbra, ktorí sa na zvyšok roka sťahujú do nížin. Boli sme jediní a zároveň poslední turisti v tejto oblasti, kedže v deň nášho odchodu pre tento rok sezóna skončila a zároveň sa aj uzatvára cesta. Celú túto krásu sme mali čiste len pre seba. Posledný večer pred odchodom nás domáci pozvali k stolu, dali nám zajesť, vypiť, zahrali nám i zaspievali - no čo viac si na rozlúčku želať ...

...defekt?!? :) ...