Aj ty sa v tom vidíš?! Prestaň byť jeho samozrejmosť..

Prítomnosť je jediné,čo máme a čas si nemožno kúpiť. Viem to vo vnútri môjho srdca,  navždy bude navždy naše,.. aj keď sa budeme snažiť zabudnúť, láska si to, nás, zapamätá ...

Keď už ani "milujem ťa" nestačí.. keď sa vidíš v každom nešťastnom príbehu, v každej smutnej pesničke.. a pritom si si myslela, že teba sa to už netýka. Aké sklamanie, aká naivita, dievčatko..

Zdroj: Photo by Volkan Olmez on Unsplash

Áno poznáme to, najprv daj potom ber. Ale vyvediem ťa z omylu, v tomto svete platí vo väčšine len čím viac dáš tým väčšie hovno dostaneš. :-)

Prečo je také ťažké odísť? Aké hranice vytvára láska? Azda nekonečné, povedala by som. Trápiť sa, byť nešťastná no i tak naďalej zotrvávaš vo vzťahu ako je tento. On sa nikdy nezmení a ty to vieš.  Vieš, že by si ten rozchod prežila, možno by to chvíľu bolelo, ale potom ... potom znova vstaneš a budeš si vážiť samu seba. Budeš šťastná. 

Aká je norma, ťahať vzťah za oboch? Dokedy?!!

Zdroj: Photo by Tanja Heffner on Unsplash

Píšem Ti - posledný raz..

Prišiel si ako svetlo do môjho života, svetlo, ktoré som myslela, že už nikdy neuvidím, aspoň nie tak skoro. Odolávala som.. no ty si bol taký nevinný a sladký, milý a pozorný. Nedalo sa. Čím viac som si držala odstup tým viac som do toho padala. Získal si si ma, verila som ti, milovala som ťa.  V minulom čase,... dnes, teraz, posledné dni, týždne a mesiace, neviem prísť na to kam si zmizol. A kto je človek, vedľa ktorého kráčam. Kto si, čo sme a sme vôbec? Dostal si ma na úplne dno. Čo vlastne robím? Ponižujem sa, opäť raz.. a ty? Ty sa len smeješ. Si ešte dieťa, ktoré sa hraje s citmi človeka. Dieťa, ktoré si našlo hračku aby sa niečo naučilo.

Ale ja končím. Ani všetka láska sveta nestačí na to aby si človeka spravil šťastným a milovaným, v prvom rade to má byť dôvera, rešpekt a uznanie. Ty si si ma nikdy nevážil, nikdy si ma nepochválil, nepolichotil, nepovedal, čo pre teba znamenám. Chýbala som ti vôbec niekedy? Viem, že papier, sms znesú veľa, ale či som ti chýbala naozaj, ako žena, tvoja láska. Či ako slúžka, opatrovateľka, kuchárka, ako samozrejmosť, za ktorú si ma považoval?!

Čím si človek zaslúži až takú krutosť?

Už nechcem byť nešťastná a smutná.. chcem žiť tak ako si zaslúžim a s niekým, kto ma bude milovať nie len slovami, ale aj činmi. Pre koho nebudem samozrejmosť. Človek, ktorý mi zavolá, lebo mu chýbam, človek, ktorý mi napíše, že ma miluje a že ďakuje za to ako sa oňho starám. Človek, ktorý ma bude rešpektovať a vážiť si tak ako aj ja jeho. Človek, ktorý bude chcieť aby som bola tá najšťastnejšia na svete, a nie opak.. a spraví pre to všetko, áno spraví, nie len povie, ale spraví...

To tvoje modré z neba, si budem pamätať, aj tú lásku, keď si to bol ešte ty, ten dokonalý, do ktorého som sa zamilovala. 

No TEBE "láska" dávam zbohom, už nevládzem... 

Zdroj: Vlastné.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
4
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Nikolka Trojkolka pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.