Florence má hlad...

"V 17 som prestala jesť. Myslela som si, že láska je len prázdno..." Zanôti vždy naturálna ryšavka na začiatku svojej piesne Hunger. High As Hope. Album, ktorý uzrel svetlo sveta na začiatku leta 2018,ale stále je dosť čerstvý na to, aby som Vám ho mohla priblížiť a "dohodiť" tejto jedinečnej speváčke ešte väčšiu základňu fanúšikov. Síce na začiatku spieva o najťažších dňoch v júni, ako je jej milý " vysoko a že asi musí byť anjel" a že aj ona je "tak vysoko, že vidí anjela", ale toto rozjímanie prvej pesničky s názvom June, sa ani zďaleka nekončí a kapela Florence and The Machine sľubuje poslúcháčom síce "len" 9 ďalších skladieb,ale ich počet je natoľko postačujúci, aby ste mohli byť dokonale emocionálne rozladení, hladní po láske a zároveň byť po kolená v močiari dezilúzií, z ktorého sa môžete vynoriť jedine tak, že sa pozitívne naladíte už po prvej skladbe a začnete si hmkať to povestné "uh uh uh uuuh uh uh uh" a spomeniete si na to, ako ste to mali v 17tke. Klip je k tejto piesni natoľko uvoľnený a zaváňa takým pocitom slobody, že si možno aj v kancelárii, alebo vo vlaku začnete poskakovať a kolegom alebo spolucestujúcim budete ochotní zveriť svoje najtajnejšie túžby. A aj keď si možno koľkí z Vás budú myslieť, že láska neexistuje, tak podľa mňa máte pravdu,lebo láska je len abstraktný pojem, ktorý má iba nejaké prejavy, no nedá sa prirovnať ani k žiadnej diagnóze, kde sú sprievodné prejavy kašeľ a nádcha a z toho zistíte, že to je prosté nachladnutie :-) Skôr C8H11N je vzorec, ktorým sa dá najpresnejšie znázorniť to, čo sa počas tohto "hladu" v nás odohráva.

Florence tento svoj hlad dala do krásnych desiatich piesní, kde sa s ňou môžete vydať do Južného Londýna, kde Vám zaspieva o všetkých miestach, kde zvykla chodiť a piť a melódia, ktorá je až podozrivo príliš pozitívna, Vás zrazu môže zneistiť,že či naozaj je Florence iba roztopašná, alebo sa snaží usmievať cez slzy... Ale ďalšie dve skladby, ktorými sú Big God a Sky Full of Song už hudba nepripomína hravosť a pocit, že album bude smerovať k lepším zajtrajškom, sa taktiež rozplynie tak nečakane, že príde "hrmenie na oblohe plnej hudby", pred ktorým sa Florence, ale ani Vy, nebudete môcť ukryť. Všetky piesne však na tomto albume majú jedno spoločné. Úprimnosť. Florence v nich pomenovala svoje túžby jasne a akonáhle budete chcieť pochybovať, či to predsa len nebol zámer, aby privolala všetky svoje ovečky, tak neviem, či jej začiatok kariéry mohol byť viac nestrojenejší, ako to, že ju hudobný producent započul spievať opitú na ženských záchodoch.

Hudba v tomto albume taktiež sebaisto opúšťa bezpečné "tuc tuc" vody a Florence tým pádom dáva ďalší dôvod na to, že svojej originality sa rozhodne vzdať nehodlá a ani taktiež vrúcnych objatí a éterických dotykov svojich fanúšikov. Konieckoncov, jej koncerty sú oslavou návratu k prirodzenosti a každý pri jej ladných pohyboch rád opráši to, čo v skutočnosti, aj keď v skutočnosti (ne)dobrovoľne schováva. City a voľnosť. Áno. Tieto dva pojmy idú dokopy. Nie je to o tom druhom, ale o Vás. Vy ste v tomto albume podstatný. Možno si budete "myslieť, že lietate, ale možno len umierate". A márne budete prosiť, aby Vás niekto "stiahol dole, lebo ste unavený".

Veď zámer tohto albumu je predsa jasný. Tak, ako Florence, aj Vy môžete povoliť uzdu pocitom a nechať sa unášať na obláčiku melanchólie tak dlho, ako len budete chcieť. Možno medzitým vyhladnete a naokolo nebude nikto hoden Vašej lásky, alebo možno ani nebude chcieť byť, jedno je však isté. Musíte sa začať mať rád Vy samy. Potom zvládnete aj tie najťažšie júnové dni.