Zabudnutá Bratislava

Zoberme si to takto v globále. Každý okolo nich chodíme. Ale málo z nás si všimlo, že presne tam, niečo je. Práve pre toto čítate tieto riadky, mám v úmysle vás s týmito skrytými miestami na Slovensku zoznámiť.

Pohľad z mestských hradieb.

Rázsochy, Lamačská nemocnica hrôzy.

Vošli sme. Nikto z nás nepočítal do čoho ideme. Ale až potom sme zistili prečo sme sem nemali liezť... Bol pomerne chladný Októbrový deň. S kamarátom, s ktorým sme sa už dlhšie venovali Urban exploration ako takému, Sme dostali spontánny nápad, prečo sa neisť pozrieť do nemocnice, z ktorej nás cca. Mesiac dozadu vyhnal pes?

Na Trnavskom mýte sme nasadli do autobusu číslo 63. Už v tom momente som vedel, že niečo dnes dopadne zle. Vystupovali sme pri Tescu v Lamači, nakúpili posledné jedlo a suroviny, čo sme na výprave potrebovali. Prešli sme parkovisko, železnicu, a ocitli sme sa na ceste smerom k nemocnici. Rozštekal sa pes. V ten moment, bolo to dosť dávno, sa ma zhostil pocit že dnes sa niečo rapídne pokazí, a tak sa aj stalo. Prvý moment, keď sme boli už pri nemocnici sme nenašli cestu priamo do budovy, ale do bočného krídla, ktorú sme ani jeden nepoznali. Tak prečo tam nevojdeme. Keď sa nato tak spätne pozerám, cítim sa ako strašný idiot, ale až potom som si uvedomil, že už v ten moment o nás vedel pán zo služby SBS, ktorá tento areál stráži.

Potulovali sme sa podzemnými chodbami, ktoré sme tam objavili obaja natešený z toho, čo sme tam objavili. Ten adrenalín. To tajomno čo sme tam hľadali. Pozrel som lepšie, moje oči si nevedeli privyknúť na tmu, ktorá tam vďaka neprítomnosti svetla panovala, ale veľmi ma zaujala, priam mi až imponovala kocka, ktorá bola cez pomerne veľkú škáru v stene osvetlená denným svetlom. Mali sme na výber dve varianty. Buď taká samovražedná, ktorá viedla cez asi 50 metrovú temnú chodbu, alebo to von obísť cez areál. A tu sa stala tá osudná chyba.

Vyšli sme z temných chodbičiek, a ocitli sme sa v obrovskom priestrannom areáli nemocnice. Kamarát tam objavil Heliport, na ktorý aj vyliezol, ja som sa tam moc nehrabal nakoľko mám dosť silný strach z výšok, ale foťák zobral, nech sú aj nejaké pekné fotky do zbierky.

Osud?

V týchto okamihoch pán zo SBS bol podľa mňa na vážkach. Nevedel či má vypustiť psa, alebo či nás ísť do areálu hľadať, a našťastie, išiel nás hľadať. V ten deň som tomu nebol rád, lebo sme došli o strašne veľa kvalitného materiálu, ktorý sme museli v ten moment vymazať, keďže ako sme sa dozvedeli potulovali sme sa po súkromnom pozemku, čo sme nikto nevedeli, až potom sme to zistili. Našťastie pán bol celkom ľudský a viac sa bál o nás, ako keby sa mal báť nás, a tak nás vyprevadil pred areál iba s kontrolou občianskych preukazov. Preto prosíme. Keď sem už budete raziť cestu, 2x si rozmyslite kam šliapnete. Areál je veľký, a nebezpečný. Je len na vás ako sa k vám zachová.