Pravidlo, že každý chlap je rovnaký neplatí a Princ naozaj existuje

Evianar

Volajme ho Lukáš. Možno sa tak naozaj volal. Možno sa tak vôbec nevolal. Ale pravda je taká, že sa stal a zároveň nestal. Keď som ho prvýkrát uvidela tak som bola rozbitá ako cigánska hračka. Nechcem vám tu dávať nejaké rady, ale nikdy si pred spaním neberte do postele fľašu proseca. Radšej knihu. Aby ste potom pred niekým nevyzerali tak rozbito. Na prvý pohľad Lukáš nestojí za povšimnutie. Je to ten druh muža ktorý stojí obďaleč a pohľadom si vás premeriava. Nepríde k vám, keď vás nepozná. Tajomné a očarujúce, že? Ale vryje sa vám do pamäti ako mne. Celý deň som rozmýšľala kto bol s Jozefom a so Šárkou vtedy doobeda medzi panelákmi. Deň má našťastie dvadsaťštyri hodín a vonku sa stihne zotmieť. Vtedy vymieňate rifle za sukne a nohavičky buď za žiadne alebo za francúzke. Ženy ako ja chodia o takomto čase na revír. Teda slobodné ženy. Partia kamarátov sa stretla v podniku aby oslávila príchod Lukášovho kamaráta Jozefa. Jožko je mimochodom veľmi pohľadný. Väčšine žien by sa podľa mňa páčil. Všetko to bolo až príliš jednoduché. Ľudia sa bavili a pili alkoholické nápoje. Aj ja. Lukáš sedel oproti. Veľmi sa mi páčil. Bolo okolo neho niečo veľmi dobré a pokojné. A nevedela som čo. Hlavne niečo mi tu nesedelo. Nezvyknem o mužoch takto premýšľať. Zvykla som predtým. Ale potom prišiel Juraj a napísal mi do mailu, že chce byť len kamoš. Tak som rezignovala. Úplne. A začala som sa pred štyrmi rokmi s mužmi zahrávať. Ako sa mne páčilo. Kompenzovala som si s tým všetko. Nepríde vám divné, že chlapec ktorého nepoznáte a rozprávate sa s ním hodinu vám zrazu začína vŕtať hlavou? Mne áno. Veď je to ako z filmu prepánajána. Ona sa zamiluje, on odíde. Ona bude smutná a koniec. Našťastie sa to nestalo. Nestalo sa to z mnohých dôvodov. Veľa žien si pri takýchto skúsenostiach neuvedomuje, že vlastne robí dobrú vec, že je to oveľa krajší príbeh keď si zapamätáte farbu jeho očí, jeho jamky v lícach, zapamätáte si to ako si svoj čierny sveter s dlhými rukávmi stále zvieral päsťami a mnoho iných vecí. Toto si žena nikdy pri jednorazovkách nezapamätá. A keby, že nie je Lukáš, tak by som si to ani ja nezapamätala. A ja som rada, že Lukáš bol. Nemusím vám teraz písať, že sa toho popilo ažaž. Že sme spolu spievali, že sme spolu tancovali, že sme sa držali za ruky a, že sme sa bozkávali. Na druhý deň som bola síce dosť mimo. Lebo sa bozkáva dobre. A veľmi dobre. Ale o tie bozky tu vôbec nejde. Ide tu o to, že z predpokladanej jednorazovky môže vzniknúť niečo oveľa a oveľa hlbšie. Nemyslím tým niečo pútavé a vzťahové. Lukáš bol ako katarzia. A preto kričím nahlas a hovorím všetkým, že pravidlo Každí chlap je rovnakí neplatí. On nie je rovnakí. On je fakt princ. Len chlapec ako je Lukáš vám s najúprimnejším a najjemnejším hlasom vie povedať pravdu. Pravdu ktorá znie na prvýkrát veľmi zle ale na ten druhý a tretí je to niečo úžasné. Držal ma za ruku pred ponorkou, pozeral sa mi do očí a povedal, že sa so mnou nevyspí lebo to nie je dobré. Žena ako ja si povie prečo sakra. A viete prečo? Pretože on na druhý deň odíde a budeme smutní. To je tá najväčšia láskavosť ktorú vám môže chlap preukázať. To znamená, že si vás niekto váži. Mohla som nad tým krútiť hlavou a myslieť si, že sa vyhovára a podobne, ale neurobila som to. Išla som domov. Išla som domov, ľahla si do postele a zaspala. Zaspala som celá zmoknutá lebo Lukáš bol ako dážď, ako keď vonku prší a len tak náhodou a mimochodom nemáte pri sebe dáždnik. A raz predsa prestane pršať a vyjde slnko. Tak ako prestalo pršať tak aj Lukáš odišiel. A vo mne vyšlo slnko. Vďaka nemu.