Januárové zlyhanie

Január prešiel a to je čas na vyhodnotenie novoročného snaženia sa. Priamo sa pozrime na predsavzatia týkajúce sa telesnej schránky. Schudnem, spevním telo, začnem zdravo jesť, budem pravidelne cvičiť. Všetky tieto majú spoločného menovateľa – schudnúť. Či už na nejaké magické číslo na váhe, alebo dostať sa do oblečenia, ktoré bolo príliš malé.

Na začiatku januára bolo nadšenie, bol drive, s tým, že to určite pôjde, umocnené srdečnými rečami o predsavzatiach, kto by to nepoznal. Permanentka kúpená, po koláčoch cez sviatky je aj jednoduché vykašľať sa na cukor, na nete a v časopisoch články o rôznych receptoch ako na to, motivácia všade okolo.

A na konci januára to číslo na váhe stále nie je magické. Oblečenie stále malé.

Vo fitku je už pomenej ľudí, motivácia z článkov sa vytratila a nahradili ju bežné správy.

Ľudia v okolí sa pýtajú ako to ide, a nie je s čím sa pochváliť.

A začínajú myšlienky s temnou príchuťou. Zase som zlyhal. Flákal som stravu. Málo som sa snažil. Keby som sa dokázal vzdať {vlož obľúbené jedlo}.

Niektorí sa tomu vzoprú, označia január za testovací. Mesiac nanečisto. A že február bude ten ozajstný, kedy sa udejú zmeny. Vrhnú sa s väčším hnevom a odhodlaním do toho istého, čo robili v januári, akurát s damoklovým mečom nad hlavou. Iní nájdu dôvody, prečo to nemohli splniť. Bol som chorý, mal som narodeniny a bez oslavy to nejde. Nové povinnosti v práci a nemohol som sa venovať tomu tak, ako by som chcel. A niektorí si povedia, že to nedokážu, že proste tak to je a vždy bude a treba sa s tým zmieriť.

Čo sa stalo? Prečo ostali očakávania nenaplnené?

Koľkí si položia túto otázku?

Aké odpovede na ňu nájdu?

Nedodržal som, čo som si zaumienil. To je dobrá odpoveď. Ale neposkytuje viac informácií, určite nehovorí, čo ďalej. Tak poďme o úroveň nižšie.

Prečo som nedodržal to, čo som si zaumienil?

Tu je to miesto, kde sa objavujú čierne myšlienky – zlyhal som, flákal som sa, nedal som do toho dosť snahy, kašľal som na to, nemám na to. A tiež sa tu nájdu komfortné ospravedlnenia – práca, choroba, stres, veci, ktoré som nemal pod kontrolou. Ale naozaj je to tak? Skúsme ešte nižšie.

Prečo som zlyhal? Prečo som flákal? Prečo som sa viac nesnažil? Prečo som to nevedel dodržať pri práci?

A v tejto chvíli sú na výber dve možnosti:

1. Zamerať sa na seba a negatívum otázky – zlyhal SOM, nesnažil SOM sa DOSŤ, nevedel SOM dodržať čo som mal. A začať sa na seba hnevať. Snažiť sa vybičovať tým, že to musím zmeniť, inak nestojím za nič. Že ak toto nedokážem, je to chyba charakteru. Vytvoriť si svet, kde to, čo je teraz, aký som, je zlé, nežiaduce, ale ak budem ešte viac makať, dosiahnem tam, na druhý breh, kde je všetko tak ako si predstavujem, ja som krásny a spokojný. Len treba preplávať na ten breh. Že stačí proste zaťať zuby, prežiť to a preplávať na druhý breh a všetko bude fajn.

Nebude. Krátkodobo takéto zatnutie zubov a posun cez peklo dokáže zázraky. Ale kľúčové je „kratkodobé“, že nikto toto nevydrží dlhodobo. Vždy budú prekážky, problémy. Pekné a pokojné obdobia života sú vždy iba v minulosti, keď zabudneme na príkoria, ktoré sme vtedy cítili.

2. Odosobniť sa. Áno, zlyhal som ja, ale – prečo? Každý si myslíme o sebe, že sme centrum vesmíru, ale neexistujeme osamote. Zlyhal som pri niečom. Ja som aký som, mám silné a slabé stránky. Čo tá vec, pri ktorej som zlyhal. Nespoliehala sa na moje slabé stránky?

Ak sa na tieto otázky pozrieme takto, nekonštruktívna kritika a samobičovanie sa zrazu mení na analýzu.

A len touto cestou sa dajú dosiahnuť kroky smerom k cieľu – nezaručuje jeho dosiahnutie, ale iné prístupy sú oproti tejto metóde len viac alebo menej náhodné.

Pri tejto analýze musíme byť k sami k sebe úprimní, ale zároveň aj féroví. Uvedomiť si, že veľké zmeny sú súčtom malých zmien, a v každom jednom okamihu môžeme robiť len jednu malú zmenu – smerom k tomu, čo chceme dosiahnuť. A aj keď sa nám tá zmena nepodarí, nie je to koniec snaženia, len znova treba analyzovať – prečo sa nepodarila – a ak je to možné (pretože priznajme si – na veľa vecí nemáme vplyv), tak spraviť zmenu.

Čo s tým ale ďalej, lebo mesiac prešiel, a súčet zmien nepriniesol výsledok.

Ale naozaj nepriniesol výsledok? Tak ako veľmi rýchlo vidíme nedostatky a negatíva, sa treba pozrieť aj na pozitíva. Ak ešte nepriniesli želaný výsledok, neznamená, že nie sú – len je ich zatiaľ nie je dosť, aby sa to vo veľkom prejavilo. Podarilo sa napríklad nesladiť si kávu a čaj? Je to malý kúsok skladačky, ale je to pozitívna zmena.

A koľko takých malých zmien som nespravil? Nie je to dôvod hnevať sa na seba, ale práve sa zamyslieť a nenechávať veci len tak, lebo ich prínos je „príliš malý“ – práve tieto si nevyžadujú veľkú snahu a keď ich je dosť, tak zrazu prinesú aj výsledky.

Každý deň robíme množstvo volieb, veľkých a malých, a pri každej máme možnosť spraviť malú zmenu. Nezjesť dva rady čokolády, ale len jeden. Pridať si k jedlu šalát. Rozriediť džús vodou. Piť viac čistej vody. Dať si do kávy len jeden cukor, aj keď mi priniesli dva.

Nič z toho nevyžaduje úplné sebazapretie. Malé krôčiky, malé zmeny. Dosiahnuť cieľ bude trvať síce dlhšie, ale tieto malé zmeny majú jednu nespornú výhodu – netreba na ne veľa snahy. A teda sa dajú udržať dlhodobo.

A čo je ešte lepšie, malé zmeny majú efekt snehovej gule. Zo začiatku je malá, ale postupne rastie čoraz rýchlejšie.

Preto ak január prešiel, a nevidíte výsledky, neobviňujte samých seba.

Nezlyhali ste ako ľudia. Len metódy, ktoré ste zvolili možno vyžadovali niečo, čo aktuálne nemáte. Možno ste len prehliadali drobné veci – pretože ste ich nepovažovali za dôležité. A ani neprepadajte rezignácii.

Pozrite sa úprimne a reálne na to, čo ste robili, a čo ste dosiahli. Trvalé zmeny chcú čas. A na to, aby ste to vydržali, nemôžete trpieť a zatínať zuby. Radšej si odhryznite menej.

Nečakajte na magický dátum, na zajtrajšok, kde máte viac odhodlania a kde všetko ide ľahšie. Lebo zajtrajšok je vždy zajtra, a žijeme v prítomnosti. A to, aká je závisí od toho, čo sme robili včera. Preto neodkladajme malé zmeny, robme ich hneď, ako môžeme, a hneď, ako si uvedomíme, že ich môžeme spraviť.

Pretože ďalšie okrídlené príslovie hovorí, že zvyšok nášho života začína práve teraz – a je na nás, aký bude.